Ó, Porto, Porto. Tam jsem taky nebyl.
Keď som si však dával prihlášku na Erasmus, práve druhé najväčšie portugalské mesto bolo na prvom mieste.
Keby som sa lepšie učil, mohol som tu stráviť 6 mesiacov.
Takto som si svoj portský život skrátil na 5 dní.
Vydržal by som to tu toho pol roka?
Skoro som zabudol, aké je Porto krásne
Do Porta sme prileteli večer, no morský vzduch, hlad a atmosféra nás vytiahli von.
O pol jedenástej sme si tak dali v bistre Poveiros povestnú Franceshinu a liter sangrie.
Aby táto kalorická bomba nevybuchla, išli sme sa pozrieť k obľúbenému/jedinečnému/dominantnému/krásnemu/všetko v jednom mostu Ponte de Dom Luís I.
Eiffel ho postavil a ja som sa po ňom prešiel: sme zohraný tím.
Ešte predtým sme však zišli dole úzkymi uličkami s nekonečnými schodmi a užívali si Porto.
Keď sme šliapali hore, užívali sme si ho už menej, no so sangriovým pohonom je to hračka.
Most spája Porto a mestečko Vila Nova de Gaia, kde to žije vínom, zábavou a nočným popíjaním: my sme tu dva večery degustovali portské víno a kochali sa.
Určite si urobte aj vy takýto večer, ak bude na to počasie.
Celkovo som mal pocit, že táto časť je pokojnejšia s menej ľuďmi a nemusíte si dávať pozor, aby ste do nikoho nevrazili.
V Porte som získal pocit, že vrážať do ľudí je mestský šport, ktorý podporujú uzučké chodníky.
Okrem toho som mal však pocit, že Portugalci sú neuveriteľne srdeční, priateľskí a vôbec nie sú teatrálni: ešte nikde sa mi nestalo, aby mi vodič na priechode pre chodcov poďakoval, že som počkal a nevkročil naň, kým neprejde.
Alebo keď sa nám jeden starší pán snažil vysvetliť, že autobus, na ktorý čakáme, dnes kvôli Red Bull Air Race ide z inej zástavky.
A našiel sa niekto, kto nám to pretlmočil a na tú zástavku aj doviedol (dobre, išla na ten istý autobus, ale aj tak).
Red Bull Air Race v Porte
Počas nášho výletu sa v Porte konal Red Bull Air Race.
Nevedeli sme o tom, asi aj preto sme mali problém nájsť ubytovanie podľa našich prestáv.
Maličké lietadielká, slalom nad riekou, pološialení piloti a tisícky ľudí.
Hlavne tisícky ľudí.
Zábava to bola super, 40 minút, potom nás viac lákalo obdivovať Porto.
Našťastie lietadielká vytiahli na pobrežie ľudí z uličiek a my sme sa mohli tárať prázdnym mestom a kochať čarovnými azulejos.
Azulejos sú tradičné portugalské ozdobné kachličky, ktoré nájdete všade: na múroch domov, podlahe, v kúpeľniach, reštauráciách a neprekvapilo by ma, keby ich mali aj v autách.
Okrem pravidelných vzorov z nich vytvárajú komplexnejšie obrazce.
To najlepšie z tohto umenia nájdete na železničnej stanici Sao Bento.
Pripravte sa na to, že tu narazíte na viac obdivovateľov ako cestujúcich vlakom.
Čo je vlastne aj výhoda, pretože staničný život je vďaka tomu spomalený a väčšina obdivuje steny.
Bodajby nie.
Počas Red Bull Air Race pálilo slnko ako šialené a úkryt sme našli v záhradach Jardins do Palácio de Cristal.
Konal sa tu knižný trh, hrala džezová hudba, našli sme trochu tieňa a narazili na športovú halu podobnú tej v Žiline.
A okrem toho odtiaľ stovky ľudí sledovali lietadielká, ale viem si predstaviť tráviť takto sobotu: ísť do pekného parku, počúvať muzikantov, sedieť na trávniku a potom si listovať v knihách.
Navyše je odtiaľto skvelý výhľad aj na rieku Douro a Vila Nova de Gaia.
Jedinečná atmosféra v Porte
Nech prídete na ktorékoľvek miesto k rieke, poviete si, že Porto je krásne.
A naozaj je.
Lenže Porto má aj jedinečnú atmosféru, ktorú nájdete iba v uličkách.
Kde sú však tie najkrajšie?
To neviem, môžem povedať, ktoré sa najviac páčili mne.
Určite tie pod katedrálou Sé do Porto.
Voňala v nich vypratá bielizeň, bol v nich príjemný tieň, boli takmer prázdne a dýchala z nich história.
A hlavne boli neuveriteľne fotogenické.
Ďalším skvelým miestom boli uličky Vila Nova de Gaia.
Sledovať z hradieb západ slnka, ktorý sa odráža od terakotových striech a rieky, bol jeden z najmagickejších zážitkov z Porta.
Veľmi ma bavila aj Rua de Passos Manuel, na ktorej bolo krásna budova funkcionalistického divadla Oporto Coliseum.
Práve neďaleko nej bolo bistro Poveiros, v ktorom sme si dali svoju prvú portskú večeru.
Ďalšou našou portskou večerou bol burger, ktorý bol fakt dobrý.
Čo dobrý, jeden z najlepších, aké som kedy jedol: volalo sa to Munchie – The Burger Kitchen, ochutnajte.
Návšteva cudzieho mesta bez toho, aby sme navštívili aspoň jeden trh, by sa Zuzane nerátala.
A vlastne aj mne by tie vône, atmosféra, domáci na nákupoch a jedinečné zvuky chýbali.
Keď sme prišli Mercado do Bolhão, pri vstupnej bráne hral chlapík na harmoniku a do toho mu kikiríkal kohút.
Prisahal by som, že to robil do rytmu.
A aj keď nie, ladilo im to lepšie ako najhranejším slovenským kapelám.
Doteraz si však túto melódiu s kohútim spevom pamätám.
Keď ste v Porte, choďte aj k Atlantiku
Bola by škoda nepoprechádzať sa po brehu Atlantiku, keď ste už v Porte.
Peši je to priďaleko, dostanete sa tam autobusom č. 500, napríklad zo zástavky pred železničnou stanicou Sao Bento.
Zobrali sme si so sebou aj plavky, no keď sme dorazili na miesto, na kúpanie to nebolo.
Fúkalo, voda bola ľadová (nie sme žiadne padavky, v januári sme sa v Malage kúpali).
Je tu však krásne, slnko vás zahreje a s najväčšou pravdepodobnosťou aj spáli, pretože vás vietor neustále chladí a páliace lúče necítite.
V Livraria Lello sme neboli
Jedným z must see miest v Porte je aj Livraria Lello, ktorou sa inšpirovala J. K. Rowlingová pri písaní Harryho Pottera.
Knižka o tomto mladom čarodejníkovi si našla zopár priaznivcov, a preto sa tu stoja nekonečné rady.
My sme mali tú smolu, že v dobe našej návštevy sa tu konal ešte aj nejaký event a pred kníhkupectvom stálo asi 100 ľudí.
Našťastie neďaleko sme našli azyl.
Čo azyl, raj.
V Base bare na trávnatej streche obchodnej pasáže sme si dali v tieni olivovníkov portské víno a boli sme najšťastnejší ľudia na svete.
To v Porte vlastne nie je až taký problém.
Takže odpoveď na moju otázku, ak si ešte pamätáte: určite by som si tu vedel predstaviť žiť 6 mesiacov a pokojne aj viac.
Je to ideálne miesto na užívanie si života.
Nežeňte sa za ničím, spomaľte, sadnite si na terasu, dajte si víno, prejdite sa uličkou, dajte si víno, poseďte si v parku, dajte si víno.
Kúpte si fľašu a prechádzajte sa s ňou.
Porto je láska.
Pozrite si aj návod, ako si užiť Porto od Zuzany.
2 komentáre