Je to neuveriteľné, ale o chvíľku sa prehupneme do druhého polroka nášho blogovania. Šesť mesiacov je dlhý čas. Taký dlhý, že už máte čo bilancovať, a keď sa obzriete na začiatok, je to už na dioptrie. Tak bilancujeme. Ja jeho a on mňa, 200 km od seba a súčasne, aby sme od seba nemohli odpisovať odpovede.
Každý mesiac nová destinácia. Čo ťa cestovanie naučilo?
Zuzana: Že miesto, kde vyrastáš, ťa ovplyvní viac, ako som si si myslela. Že Taliani nevedia robiť dobrú kávu. Že snáď každý národ sa usmieva viac ako my. Že tie najkrajšie miesta nie sú tie turisticky najvychytenejšie. že sa nedá stihnúť všetko, čo by si si želal. A že k životu toho veľa nepotrebuješ, keď máš po svojom boku správneho človeka.
Tomáš: Spať v autobuse. Síce ešte pár výletov a dám zarobiť chiropraktikovi, ale dá sa to. Chcel by som povedať, že aj väčšej trpezlivosti, ale po výletoch v Taliansku viem, že to tak nie je.
Kde nám bolo spolu najlepšie?
Z: V našom (Davidovom) airbnb byte v Štokholme. Bolo to prvýkrát, kedy som si naozaj dokázala roztrhať spiatočné letenky a už sa nikdy nevrátiť naspäť.
T: V Györi. Ale aj Budapešť bola super, hlavne Židovská štvrť. Mali by sme dať ešte nejaké ďalšie Maďarsko.
Pamätáš si, kedy som ťa najviac vytočil(a)? Že si si povedal(a), že by si tam bol radšej sám či sama?
Z: Dvakrát. Ale naj je len jedno, takže vyberám Bolognu. Keď som sa snažila nájsť aké-také miesto na znesiteľné raňajky, čo je v Taliansku väčší problém, ako si mnohí myslia, a ty si nervačil a len kritizoval. Namiesto toho, aby si navrhol lepšie riešenie a pomohol vyriesiť situáciu, dissuješ. To druhé by bola story s guľou, ktorú istotne vyberieš ty.
T: To som povedal? Tipoval by som to skôr v opačnom garde. Hihoha. Najviac rozbrojov sme mali v Bologni, ale tam som ti to nepovedal. Tak kde? (pozn. pri oprave som si všimol, že to nie je “Že si mi povedal,…” ale “Že si si povedal,…”, takže moja odpoveď nedáva až taký zmysel)
Stalo sa niečo, čo by si teraz, s odstupom času, vyriešil(a) inak?
Z: Každý výlet je o niečo lepší ako ten predtým. Vždy sa zbalíme o niečo minimalistickejšie, už vieme, že sa netreba zdržovať check-inom, keď máme príručnú batožinu, že sa oplatí vstávať skoro ráno a ísť skôr spať, aby sme si vychutnali ľudoprázdne miesta, že to dávame aj bez mapy a svet sa nezrúti, keď neuvidíme každý jeden kostol. A jednu konkrétnu vec? Donútila by som ťa zobrať si do Bari krátke gate.
T: Spoza počítača by som to vyriešil inak, jasné. Napríklad by som ťa nerozplakal v Bologni. Ale keby som sa tam ocitol ešte raz, neviem, či by som sa medzi pološialenými hladnými Talianmi dokázal viac ovládať.
V čom vidíš najväčšiu výhodu cestovania v páre?
Z: Že ti môžem spať na ramene v lietadle. A okrem toho aj zopár bonusov, napríklad že sa ničoho nebojím, veľa som sa pri tebe naučila a máš nos na hidden gems a správne rozhodnutia. Ale to nie je o cestovaní v páre, to je o cestovaní s tebou.
T: V páre s tebou, že nemusím robiť žiadne kompromisy. Páči sa nám prakticky to isté, chceme vidieť to isté a aj na reštauráciach a ubytovaní sa zhodneme. Vieš sa lepšie orientovať bez mapy ako ja s navigáciou. A navyše sa zmestíme od jednej veľkej príručnej batožiny!
Ak by si si mal(a) vybrať jediné miesto, kam sa ešte pôjdeš pozrieť, vybral(a) by si si?
Z: Momentálne mám potrebu byť v kontakte s nedotknutou prírodou a mať pokoj od ľudí, takže by som hneď zajtra odletela na Island.
T: Vybral. Čoby nie. Island. A tam aj pôjdeme.
1 comment