Poznáte vo svojom okolí človeka, ktorý nemá rád pizzu? Ťažko. Oproti iným jedlám má obrovskú výhodu – môžete si ju pripraviť na milión spôsobov a vaše chuťové poháriky budú vždy jasať. Ľúbite šunkovú? Alebo sa radšej necháte opantať pikantnou salámou? Pozrite sa spolu so mnou na pôvod tohto jedla, ktoré milovali rovnako chudobní aj bohatí a upečte si ju podľa receptu na konci článku.

Vymysleli pizzu Gréci?

Áno. Aj. Tenké chlebové placky s rôznymi oblohami poznali dokonca už Etruskovia. Z časti sa vyvinula focaccia (fokača) – chlebová placka posypaná rozmarínom a hrubozrnnou soľou, a časť sa zdokonaľovala, až sa vďaka talianskym bohom, ktorí sa prevtelili do kuchárov, premenila na pizzu. Na takú, ktorú poznáme dnes. Pôvodne sa pieklo najprv iba pizza cesto, ktoré ste si obložili šunkou, syrom či bazalkou až po vytiahnutí z pece. Leniví Gréci si to chceli uľahčiť, a tak im napadlo položiť suroviny na neupečené cesto a upiecť to všetko spolu. Rimania pri svojich dobyvateľských aktivitách tento recept odkukali a postupne ho vylepšovali.

V jednoduchosti je krása

Pizza sa oficiálne začala vnímať ako pizza, až keď sa rozšírila po chudobných roľníckych lokalitách okolo Neaopola. Práve preto si o nej všetci myslia, že má originálne talianske korene.

V 16. storočí sa pizza začala podobať na tú, ktorú poznáme dnes. Najväčšími “pizzovými reformátormi” boli rajčiny, ktoré do Európy priviezli z Ameriky. Jej jednoduché základné ingrediencie – múka, olej, rajčiny a bylinky spôsobili, že sa po Taliansku šírila ešte rýchlejšie ako mor. Hlavne medzi chudobnejšími rodinami.

TravelissimoTip: Pizzu ako z Talianska (a možno aj trošku lepšiu, závisí od toho, ako veľmi hladní ste) nájdete aj Győri. Nás si našla skoro sama. Dokonca s perfektnou obsluhou, ktorá nám 5 minút pred záverečnou pribalila nepredané kúsky k našej objednávke úplne zadarmo. Čítajte TU.

Rozmach pizze spôsobil kuchár Raffaele Esposito, ktorý túto pochúťku dodával kráľovi Umbertovi I. a jeho manželke Margherite. Piekol ju na tri spôsoby – ako Mastunicolu, teda pizzu s bazalkou, ktorá sa prvýkrát objavila okolo roku 500, druhú ako Marinara – s rajčinami a korením, a tretiu s rajčinami, mozzarelou a bazalkou v tradičných farbách Talianska. Správne tušíte, že označenie najpopulárnejšej pizze pramení niekde tu. Bohatí manželia si pizzu zamilovali a s nimi postupne celá krajina.

Americká pizza

Američania priniesli Talianom paradajky a zobrali si za to recept na pizzu, aby mohli toto jedlo o pár stoviek rokov neskôr zaradiť do svojej fastfoodovej ponuky upečené na panvici. Fakt. Americká pizza je však na míle vzdialená od tej prapôvodnej. Dajte si tam radšej hotdog či pancakes s javorovým sirupom a americkú pizzu prenechajte Ninja korytnačkám.

Recept na pravú taliansku pizzu

… neexistuje. Aspoň ten prvý, základný. Každý si niečo pridá, uberie, pomení pomer. Ak máte chuť na klasickú tenkú taliansku pizzu, ktorá je príjemne chrumkavá a šťavnatá zároveň, vyskúšajte tento.

Potrebujeme:

1 kg hladkej múky (nešpekulujeme, klasická hladká biela múka, ideálne tá najdrahšia ­– napr. Babičkina voľba, existuje aj pizzová múka, napr. značky Divella, keby ste chceli byť úplne profi)

100 ml olivového oleja

1/2 litra vlažnej vody

1 kocka čerstvého droždia

čajová lyžička soli

kávová lyžička cukru (ak neviete rozdiel medzi kávovou a čajovou, čítajte TU)

Ak máte to šťatie a pestujete domáce rajčiny, pripravte si vlastnú omáčku. V zime použite lúpané rajčiaky z konzervy alebo tetrapaku, lebo kupované nemajú žiadnu chuť. Okrem týchto z Kameničian, ale tie sa na omáčku nehodia.

5 rajčín

2 strúčiky cesnaku

olivový olej

soľ

štipka cukru

sušené oregano

Fuj, kečup!

Na pizzu v žiadnom prípade nepatrí kečup. To si radšej urobte hranolky.

Postup:

Do teplej osladenej vody vhoďte prstami rozdrobené droždie. Nesmie byť veľmi horúca, aby ste ho neuvarili, ani veľmi studená, lebo kvasnice by sa neprebrali k životu. Nechajte pár minút postáť. Do peknej veľkej misy nasypte múku, soľ, prilejte kvások a olej a rukami vypracujte cesto, ktoré sa postupne začne samo odlepovať od nádoby. Prikryte ho utierkou, na pranie ktorej nepoužívate aviváž, a odložte vykysnúť na 2 hodiny na teplé miesto. Z vykysnutého cesta urobte bochníčky, ktoré vyvaľkáte natenko ako palacinku s priemerom asi 30 cm a položte na plech.

Na olivovom oleji kratúčko opražte roztlačený cesnak a pridajte nakrájané olúpané rajčiny (narežte ich do kríža na konci, kde nemajú riťku a prelejte vriacou vodou, zlezú z kože skoro samy). Povarte, kým sa vyparí prebytočná voda, na koniec pridajte soľ, cukor a oregano. Stiahnite z plameňa a zmesou potrite pizzu.

Na pizzu poukladajte nakrájanú mozzarelu a šupnite do rúry vyhriatej na 220 stupňov a sledujte. Základom je poriadne vyhriata rúra. Pizza sa pečie v peciach, ideálne na dreve a práve rýchla pár minútová príprava určuje jej kvalitu. Ak to vaša rúra nezvláda a máte pocit, že zhorí sama, prípadne vyrazí poistky polovici ulice, istotou je aj 10 minút pri 180 stupňoch.

Po upečení na pizzu poukladajte čerstvé lístky bazalky a posypte ju oreganom. Mám ju rada aj s čerstvou rukolou a posypanú poriadnou vrstvou hrubých parmezánových hoblín a poliatu olivovým olejom.

Cesto môžete rozporcovať na bochníky a zamraziť. Budete tak mať pripravenú rýchlu večeru, keď vás prepadne hlad alebo návšteva.

Travelissimo Tip: Chcete si dopriať naozaj dobrú pravú taliansku pizzu aj na Slovensku. Takmer v každom väčšom meste nájdete pizzeriu, ktorú vlastní Talian. To však nestačí. Neprispôsobiť sa kolotočárskemu menu s pizzou Provinciale či Hawai, nenatrieť cesto bambinom a neposypať postrúhaným Eidamom, to je občas ťažké. Ak nechcete experimentovať, vyskúšajte napríklad pizzeriu Galeone v Stupave. Nič lepšie a talianskejšie sme naozaj na Slovensku nejedli.

Ilustračné foto Foodiesfeed.com

Zuzana

Som idealistka, ktorá verí, že všetko je možné, príležitostná hedonistka, čo nenávidí ranné vstávanie, no východ Slnka miluje a nerváčka s talianskou povahou. Nemám rada sladké reči, ale sladké činy hej, najmä tie pri sporáku. Vo voľnom čase sa venujem životu.

More Posts - Website - Facebook