Praha není jenom most a hrad. Praha je matka měst a nálad. Praha co víc si můžu přát.
Tak repujú Peneři Strýčka Homeboye a ja s nimi súhlasím. A preto sa nechceme nechať zožrať davmi turistov. Nechceme sa nechať okradnúť zmenárňami, ktoré nám za 1 € dajú 15 CZK. Nechceme si kúpiť trdelník za 120 korún. Chceme si užiť Prahu tak, aby sme ju milovali ešte viac. Preto sme sa vybrali do Barrandova.
Barrandov: ostrov pokoja a funkcionalizmu v Prahe
Keď sme išli do Prahy, bolo mi jasné, že musím vidieť Barrandovské Terasy. Lákal ma ich príbeh, lákala ma ich architektúra, lákal ma tam môj mozog, ktorý si tam chcel predstavovať zábavu vtedajšej spoločnosti. Aký je príbeh tejto parády?
Príbeh Barrandovských terás
Barrandovské terasy sú funkcionalistický skvost. Mám rád architektúru, a keď som sa od Petr Kučera (architekt) dozvedel príbeh o tomto mieste, vedel som, že sem musím ísť.
Václav M. Havel (staviteľ a zároveň otec prezidenta Havla) bol v roku 1924 v USA a tam sa pri San Franciscu zamiloval do reštaurácie na skale. Cliff House sa volala. A keďže vtedy sa stavali veľké parády aj u nás, chcel niečo podobné vybudovať v Prahe. Rozhodol sa pre Barrandovské terasy. Tie naprojektoval Max Urban v roku 1929 na skale vysokej 302 metrov. A keďže išlo o niečo jedinečné, rýchlo sa stali obľúbeným miestom nielen pražskej smotánky, celebrít a bohatých ľudí, ale aj vyššej strednej triedy. Denne sa tu premlelo aj 3000 ľudí.
Lenže prišla 2. svetová vojna a Barrandovské terasy si obľúbili nemeckí vojaci, ktorí tu svoj voľný čas trávili s prostitútkami. Potom prišiel koniec vojny, terasy boli znárodnené a ich prestíž klesala. Až na dno, a tak boli v roku 1997 zatvorené. A chátrali – až dodnes.
Keď sme sa tam boli pozrieť, už sa pracovalo na ich rekonštrukcii a boli ohradené plotom. Je to škoda, lebo chcel som nasať atmosféru tohto miesta lepšie ako cez plechovú stenu, ale aj tak som si predstavoval, aké bolo posedieť si tam v lete na terase. Nádhera. A aj keď Barrandovské terasy nebudú nikdy ako predtým, aspoň sa nerozpadnú do zabudnutia.
Vilová štvrť v Barrandove
Václa M. Havel sa postaral nielen o Barrandovské terasy, ale aj o celú výstavbu Barrandova. Teda jeho vilovej štvrte. Barrandov bol v 20. rokoch 20. storočia neprístupné skalnaté územie na ľavom brehu Vltavy a hlavne sa volal Habrová. Lenže to sa Havlovi pre svoju víziu nezdalo dosť posh, a tak sa z Habrovej stal Barrandov. Ten dostal meno podľa francúzskeho vedca Joachima Barranda. Joachim bol známy v Česku hlavne kvôli prieskumu skamenelín a geologických útvarov v stredných Čechách.
Do projektu Barrandova sa Václav Havel st. pustil so svojím bratom Milošom a na začiatok kúpili 55 hektárov pôdy. A v roku 1927 začali s výstavbou celého projektu. V tom istom roku sa začalo aj s výstavbou Barrandovských terás. Ale teraz nás zaujímajú viac vilky – bolo to celkovo 200 parciel a každý majiteľ si stavbu vily ošéfoval po svojom. Havel si však nechal právo nahliadnuť a pripomienkovať finálne plány, ale veľmi často k tomu nedochádzalo. Aj to svedčí o tom, že ľudia mali lepší vkus.
Kráčate dokopca, sem-tam vás obehne poloprázdny autobus, z víl nemáte pocit, že v nich žijú zhýralí milionári a väčšina z nich si udržiava svoj pôvodný vzhľad.
Barrandovské filmové ateliéry
V roku 1930 sa začalo s výstavbou Barrandovských filmových ateliérov, niečo ako naša Koliba. Rýchlosťou, akou celý projekt vznikol, ilustruje aj fakt, že v roku 1931 sa tu natočili prvé filmy. Dnes z Barrandova vysiela okrem Novy aj TV Barrandov.
Bola sobota dopoludnia, jemne mrholilo, za celý čas sme tu stretli iba dve ženy a pár áut. Fakt, toto je pre mňa jedna z najkrajších častí Prahy. Jasné, nie je to pre každého, niekto si radšej dá súťaž v počte cvakov s Japoncami na Staromáku a potom sa dotlačí trdelníkom so zmrzlinou za 120 Kč. Prečo nie, ale ak chcete vedieť, čo znamená “Praha není jenom most a hrad” navštívte Barrandov.
Nabudúce zase do Barrandova. Čau!
