Keď sme sa chystali do Bukurešti a plánovali si výlety, zdalo sa nám, že budeme mať dosť času na to, aby sme precestovali aspoň pol Rumunska. Na Dacii. Ťahanej oslím povozom. Lebo 4,5 dňa a 4 noci nie sú úplne málo. Nakoniec sme si urobili výlet iba jeden – do Brašova, ktorý vyhral na Konstancou pri Čiernom mori. Predsalen, už bol koniec septembra a na kúpanie veľmi nebolo. Hneď na úvod vás čaká zapeklitá otázka – ako sa dostanete z Bukurešti do Brašova?
Ako sa dostať z Bukurešti do Brašova
Zázračným vlakom. Teda aspoň my sme takým išli – pred odchodom z Bukurešti sa uličkou preplazil žobrák, ktorý nevedel chodiť. Pred hvizdom píšťalky výpravcu už spokojne pobehoval po peróne. Vlastne neviem, či spokojne, lebo na toto mu nemôže skočiť nikto. My sme do Brašova išli vlakom, dá sa ísť aj autobusom. Ale tých 166 km je podľa všetkých, aj nášho rumunského hostiteľa Vlada, lepšie dať po koľajach.
Vybrať si môžete z dvoch možností – štátne železnice alebo súkromný dopravca. My sme išli štátnymi, lebo súkromná spoločnosť Softrans jazdí na trase Bukurešť – Brašov iba párkrát denne. Vlad nám poradil práve ich vlak Hyperion, lebo je modernejší, o čosi rýchlejší a aj lacnejší. Lístky sa vraj kupujú priamo vo vlaku, ale zarezervovať sa dajú aj na ich stránke.
Štátna spoločnosť z Bukurešti do Brašova jazdí približne každú hodinu, najrýchlejší je vlak IR, ktorému cesta tam trvá približne 2 hodiny 40 minút. A čo cena? Jednosmerný lístok stojí cca 11 eur, vlaky sú v pohode, povinne miestenkové a sem-tam sa k vám z WC dostane cigaretový smrad. Lebo tak to tu chodí. Či jazdí? Čo sa týka cesty z Brašova, tak vlaky chodia tiež dobre – od 18:00 do 19:00 išli tri spoje. Nájdite si svoj zázračný vlak aj vy TU.
Čo robiť v Brašove
Brašov je 280-tisícové mesto a jeho historické centrum nie je vôbec veľké. Aj preto sme usúdili, že jednodňový výlet bude stačiť. A stačil. Museli sme však vynechať návštevu Drakulovho hradu pri mestečku Bran. To je od Brašova vzdialené približne 40 km a nám na to čas neostal. Bohužiaľ. Ale zase sme sa domov nevracali s dvomi bodkami na krku a napichnutí na kole. Všakáno.
A čo tu teda robiť? Určite sa najedzte v GratarUrban na Strada Michael Weiss 11, je to milé bistro s milou obsluhou, choďte na vrch Tampa, poprechádzajte sa po bočných uličkách, po hlavnej teplne, poseďte si na námestí, choďte na hradby k strážnym vežiam a užívajte si život. A ozaj, stopercentne si dajte trdelník. Ale potom nebuďte prekvapení, keď dostanete bábätko.
Rýchlo preč z centra
Štrbavé septembrové slnko hreje, je sobota, každý má voľno, v meste sa konajú slávnosti a my ideme do Brašova na výlet. Lebo tlačenie sa v davoch a narušenia intímnej zóny máme radi.
Fakt, Brašov je pekné mesto, ale kvôli našej piatkovej zmene ubytovania v Bukurešti sme sem išli až v sobotu. Teda o deň neskôr, ako sme si naplánovali. Aj preto sme zožrali trdelník (polku) na hlavnom námestí, kde sa kotili ďalší ľudia a hľadali sme únik na hradbách okolo mesta. Aj sme ho našli, lebo všetci sú leniví vyšliapať si maličký kopček. Nebuďte takí aj vy a sem sa sem.
Keď zídete z hradieb, je tam taká milá cestička popri ktorej tečie bystrina. A koná sa tam rumunská svadba. Teraz sme mali šťastie, že sme tu boli v sobotu. Takže ak chcete vidieť svadbu, choďte sem na sabat.
Nuž a potom už len lanovkou na Tampu, priatelia. Ale nie Tampu Bay Lightning (fanúšikovia NHL istotne ocenia môj parádny džouk), ale na ten kopec nad Brašovom. Môžete sa tam vydať pešo, ale ak nemáte času úplne dosť, na vrch (960 m n. m.) je lepšie sa vyviezť takouto lanovkou. Jazda stojí pár eur, viac ako tri by to nemalo byť. A namiesto toho, aby ste šliapali dve hodiny, ste tam za tri minúty.
Lanovkou na Tâmpu
Ako viem, ako dlho by ste museli šliapať hore? Lebo my sme išli po svojich dole z Tampy. Trvalo nám to približne hodinu a Zuzana si svoju turistickú slip-onovú obuv na klzkom blate veľmi nepochvaľovala. Ale byť v rumunskom lese malo svoje čaro.
Ale zase čakať v nekonečnom rade na lanovku, kým sa dostaneme hore, ma veľmi nebavilo. Pretože pred nami čakalo asi ďalších 50 ľudí. Takže sme si počkali cca 30 minút. A či sa oplatilo? Neviem, videli sme potom takéto a mohli sme olíznuť písmená na tom veľkom bielom nápise “BRASOV”, ktorý vidíte odvšadiaľ.
Potom, keď sme zišli dole, objavil sa pred nami pekný pohľad. Ako keby sme boli v Prahe.
A či sa oplatí ísť do Brašova, za cestu zaplatiť 22 €, vo vlaku presedieť 6 hodín a nachodiť 25 kilometrov? Oplatí. No oplatilo by sa to ešte viac, keby sme to urobili v piatok, utorok, stredu či štvrtok. Alebo kedykoľvek cez pracovný týždeň.
Pozrite si ešte tieto fotky, keď som už ten film dal vyvolať.
