Je koniec apríla, vonku sneží a ja myslím na Stockholm. Síce sme tam nadávali na zimu, ale aspoň tam nesnežilo. Aj teplejšie tam bolo. A vlastne všetko tam bol lepšie, aj ľudia. Asi som sa zamiloval, už to tak vyzerá. Keby ma teraz niekto štuchol lakťom do boku a podpichol ma so slovami: “Čo ty na tom Stockholme vlastne vidíš?” Vysypal by som z rukávu svojho teplého svetra takéto vyznanie.
Ľudia v Stockholme
Wizzair nás vyložil na Skavsta Airport, ktoré je od Stockholmu vzdialené cca 80 minút jazdy autobusom, nám to počas piatkovej špičky trvalo minút asi 100. Hneď, ako sme vystúpili na Cityterminalen (hlavná autobusová stanica), išli sme si kúpiť 72-hodinové lístky do trafiky (stáli 230 SEK = 25 €). Tam na nás čakal predavač, ktorý po anglicky vedel lepšie ako my, vyzeral ako americká rocková hviezda s prešedivenou bradou a žmurkol na nás, nech si užijeme trip. Zuzana sa do neho zamilovala. Asi by som sa hneval, keby som sa nezamiloval tiež.
Všetci tu vedia po anglicky, všetci sú pekne oblečení a všetci, s ktorými sme sa stretli, boli milí. Išli sme sa najesť, pršalo a pristavili sme sa pri turistickej mape. Len tak, že kam ešte pôjdeme. Neboli sme stratení, lebo so Zuzanou, jej navigáciou v hlave a mapou v ruke sa to nedá. A zrazu sa pri nás pristavila vysmiata pani, či nepotrebujeme pomôcť. Keďže sme nepotrebovali, pekne sme poďakovali. Keď nám nemohla pomôcť, aspoň sa ospravedlnila za škaredé počasie. No nezaľúb sa.
Príroda v Stockholme
Stockholmské zoskupenie ostrovov (keby som chcel mudrovať, nazvem to archipelág, lebo som si to vygooglil) tvorí približne 30-tisíc ostrovov. Niektoré sú väčšie, iné prekvapivo menšie. No najkrajšiu prírodu z toho, čo sme videli, sme objavili na ostrove Djurgården. Jedna časť je iba príroda, jazierko, stromy, zvieratká a tak. Super. V druhej časti je lunapark a slávne Vasa múzeum, ale tu sa nám až tak nepáčilo. Úplne najlepšie sú skleníky, Rosendals Trädgård, v ktorých je kaviareň, butik, kvetinárstvo a aj tu rastlinky pestujú. Navyše sme mali šťastie, že tu nebolo milión ľudí.
Tým výpočet prírody v Stockholme nekončí. Hneď prvý večer, ako sme vyšli z nášho stockholmské bytu, sme uvideli pred vchodom pásť sa 5 srniek. Potom som na ne číhol, že ich cvaknem, lebo mi to nikto nebude veriť a až v nedeľu okolo 11:00 jedna prebehla popod okno. Ale bola rýchlejšia ako Usain Bolt, takže žiadna dokumentácia sa opäť nekonala. Ďalším miestom bol cintorín Skogskyrkogården. Vysoké stromy, žiadne náhrobné kamene, iba tráva a zajac. Keď som to videl, ak by mi povedali, že ma pochovajú sem, som ochotný hneď zomrieť. No nezaľúb sa.
Metro v Stockholme
Stockholmské metro je atrakcia sama o sebe. Niektorí hovoria, že moskovské metro je krajšie. Možno tak krajší gýč, pretože to v Stockholme má štýl a cítiť z neho neuveriteľný cit pre dizajn. Až tak, že som musel urobiť samostatný článok, teda skôr fotogalériu stockholmského metra. Medzi tie najkrajšie patrí T-Centralen, Solna centrum, Rådhuset, Kungsträdgården či Tensta. Každopádne najviac ich nájdete na modrej linke. Ak ich chcete vidieť všetky, pripravte sa, že to môže trvať aj deň. No nezaľúb sa.
Atmosféra v Stockholme
Neviem, či sme mali šťastie alebo nebola turistická sezóna, ale vôbec som nemal pocit, že tu je veľa turistov. Ani miestnych. Dokonca ja, ako človek, ktorý by šiel do metra najradšej v zorbingovej guli, som vôbec nemal problém. Na fotkách z metra to je aj vidieť, že tu je o kúsok menej ľudí ako v tokijskej MHD počas špičky. A aj práve táto atmosféra nahrávala Stockholmu.
Čo sa týka pamiatok, tak sme okolo nich iba prešli – slávne námestie v Gamla Stan, Kráľovský palác či Vasa múzeum. Vôbec nás to nelákalo, pretože to najkrajšie sme videli, keď sme sa bezcieľne prechádzali. Uličky starého mesta sú super, príroda v Djurgårdene je super a vlastne každá štvrť tu má svoje čaro. V jednom z dizajnových obchodíkov, ktorých je tu asi milión, sme si kúpili krásnu šálku. Potom sme našli bazár, kde sme si kúpili pekný tanier. Keď pršalo, išli sme do metskej knižnice (pozor, nepomýliť si to so štátnou). Tu sme neboli iba na návšteve, tu sme žili Stockholm. No nezaľúb sa.
Vyhliadky v Stockholme
Zvýšky je Stockholm tiež super. My sme si vybrali tri vyhliadky – Katarinahissen, Monteliusvägen a Fåfängan. Asi ich je ešte viac, ale tieto tri sa mi páčili najviac. Katarinahissen je taká turistickejšia, je to v podstate umelo vybudovaný mostík do neba. Ale turistov tu veľa nebolo, asi ich ten silný vietor sfúkol dole, a keďže my sme tučkovia, prežili sme to. Tu sme videli parádny západ slnka, síce gýč, ale keď si zaľúbený, si ochotný odpúšťať.
Druhou bola vyhliadka Monteliusvägen, viac prírody, krajšia štvrť v okoli a lepší výhľad, pretože Katarinahissen bola obohnaná pletivom. A ako to tu vyzeralo? Takto.
A tou treťou vyhliadkou bol Fåfängan, tu sa mi páčilo najviac. Aj keď sme sem šliapali asi polhodiny od Katarinahissen, no stálo to za to. Počas sezóny tu je otvorená aj reštaurácia, ale keď sme sem prišli, vyzeralo to ako v americkom horore – o žrď na vlajky búchalo oceľové lano, fúkal vietor a bolo tu strašidelné ticho. Strašidelné ticho a krásny výhľad. No nezaľúb sa.
Tak som sa zaľúbil. A to fakt sa musím vracať domov? Nemusím, ale vrátil som sa. Tak, ako sa raz vrátim aj do Stockholmu.
Páči sa vám náš cestovateľský blog? Prečítajte si Zuzanin pohľad na Stockholm a podporte nás lajkom na Facebooku.
3 komentáre