Keď som začiatkom roka písal “10 miest v Európe, ktoré sa oplatí navštíviť“, na bronzové, tretie miesto som dal Skopje. Dal by som ho tam aj po jeho návšteve? Zrejme nie. Vrátil by som sa sem ešte? Rozhodne. Dnes sa tu realizuje projekt “Skopje 2014”, ktorého cieľom je vrátiť hlavnému mestu Macedónska jeho zašlú slávu a, ehm, krásu. A to v Skopje znamená pridať desiatky bielych korinthských stĺpov, stovky vyčačkaných sôch a zrkadlových skiel. Teda aspoň pre niektorých. Lebo protesty proti tomu, ako Skopje vyzerá a má vyzerať sú celkom časté. A potom to tu vyzerá takto.
Aký na mňa urobilo Skopje prvý dojem
Prvé, čo som zo Skopje videl, boli mihajúce sa svetlá v taxíku cestou z letiska. Keď bola naša domáca z Airbnb ubytovania nesvoja, že jej “cleaning lady” ešte maká, kým sa my chystáme ubytovať, navrhla nám – ísť sa pozrieť do marketu pod nami, aby sme sa nepozerali na strapatú blondínu drhnúcu dlážky. Urobili sme si 20-minútovú prechádzku po okolitých uliciach a mal som pocit, že som v menej hlučnom Grécku a čistejšej Bukurešti. Za svetla sa pridal aj juhoslovanský socializmus a ja som vedel, že tu bude sranda.
Centrum Skopje rozdeľuje rieka Vardar a práve na jej brehoch vidíte projekt “Skopje 2014” v akcii. Bagre, žeriavy, betónové konštrukcie, korintské stĺpy a gýč. Mňa to ale neuveriteľne bavilo, lebo ak nemáte žiadne očakávania od mesta, je to kultúrny šok ako sviňa. Alebo skôr také roztomilé morské prasiatko, lebo je to úsmevné.
Niet sa čomu čudovať, že Skopje prezývajú aj európske mesto gýča a prirovnávajú ho svojou gýčovitosťou k Las Vegas. Rada pre vás – keď sem pôjdete, neplánujte si nič, iba sa prechádzajte po centre a potom choďte na výlet. A ozaj, ak by ste chceli vidieť, ako prichádzajú kone na svet, príďte do Skopje.
Pre miestnych sme boli celkom atrakciou, teda hlavne Zuzana, na ktorú sa v tureckej štvrti pozerali ako na ôsmy div sveta. Ale ľudia sú tu zaujímaví – nápomocní, ale nie vtieraví, ústretoví, ale nie príliš, porozprávajú sa s tebou, ale iba tak dlho, aby neotravovali. Aj preto bol zážitok rozprávať sa so žobrákmi, ktorí vedeli po anglicky jedna báseň. Jeden mi povedal, že sa mu nepáči, že sa Slováci odkláňajú od NATO a majú bližšie k Rusku a mal pravdu. Ďalší ma oslovoval “Sir” a už len za to som mu musel dať zopár dinárov. Možno bol zmätený kvôli tým doubledeckrom, ktoré tu jazdia, a myslel si, že sme v Londýne.
Veď vravím, že v Skopje je sranda.
Čo robiť v Skopje
Ak nemáte prehnané očakávanie, v Skopje môžete robiť všetko, čo chcete. Pretože aj “chudobný”, heterosexuálny Slovák platiaci dane sa tu so svojimi slovenskými eurami cíti ako zhýralý milionár. Ak chce. My sme si na štyri dni/tri noci zmenili cca 160 € na macedónske dináre. Pri ceste domov sme si letisku pri šialenom kurze zmenili dináre na 51 €. A to sme jazdili taxíkom, jedli v reštaurácii a netreli biedu. Keď chcete, za 10 €/600 dinárov sa zo Skopje dostanete aj k takejto paráde.
Ale to som trochu odbehol zo Skopje, čo? Určite sa choďte pozrieť starý Bazaar, to miesto má fakt atmosféru. Turecká štvrť s niekoľkými minaretmi, tisíc zlatníctvami, reštauráciami so super jedlom a čajovňami. Ak sa na vás budú čudne pozerať, nechcú vás zabiť ani z vás urobiť kebap, len také čosi tam často nevidia.
Síce je centrum gýčové, ale aj najviac roztomilé. Lebo sa musíte usmievať na tom, ako veľmi sa snažia, a tak veľmi im to nejde. Inak, Skopje je prvým mestom, kde sme si nerobili zoznam toho, čo chceme vidieť. Prečo? Je to zbytočné. To, čo chcete vidieť, si vás nájde samo. Bohužiaľ, aj to, čo vidieť nechcete.
Stovky sôch, mosty, drevené lode, divoký Vardar, stavebný ruch, rybári na brehu, korzujúci ľudia, palmy a sláčikový koncert z reproduktorov – to je centrum v Skopje v kocke. Je neuveriteľné, ako sa rovnaké miesto zmení za pár hodín – ráno bolo Skopje čudné, prázdne, plné podivných existencií a čím viac hodín bolo, tým som sa cítil lepšie a komfortnejšie. A nie, nebolo to tou hudbou z reproduktorov, ktorá začala hrať zároveň so zasvietením pozlátených kandelábrov.
Nad mestom si všimnete niekoľko zaujímavých vecí – jednou z nich je aj nekonečný smog (?), ktorý mi nedáva zmysel, lebo Skopje ma iba 500-tisíc obyvateľov. Smog v Pekingu pochopím, ale v polmiliónovom meste? Nuž, ja neviem. Ďalšou je svietiaci dvojkríž na na kopci Vodno, vraj je odtiaľ pekný pohľad na mesto. Ja neviem, neboli sme tam. A treťou sú hrady pevnosti Kale. Tam sme boli, lebo je to tak 5 minút lenivej chôdze nad starým Bazaarom. A je tam celkom fajn. Aj západ slnka uvidíte, aj robotníkov oddychujúcich pod stromom a isto aj vašu budúcnosť. Ak sa lepšie pozriete, hoho.
V Skopje nájdete aj niekoľko parkov, ale nečakajte žiadne Versaillské záhrady. Ale určite sa tam choďte pozrieť, možno nájdete mužov hrajúcich šachy a zrazu budete mať pocit, že ste na Kube. No dobre, taký pocit mať nebudete, ale je to super, keď fajčia jednu od druhej a rozmýšľajú päť minút, kam pohnúť koňom.
Kontrasty sú super a v Skopje to (možno) vedia
Mám rád kontrasty, mám rád, keď námestiu dominuje socha Alexandra Macedónskeho a obrovský nápis Coca-Cola a Skopje sa postaralo o dostatok takýchto momentov. Slávny víťazný oblúk skončil po protestoch takto.
Neďaleko parku so šachistami bol aj takýto parádny monument padlým hrdinom. A krásne presklené kancelárie.
V Bazaari nájdete všetko od jedla cez tony zlata až po ružového Chrobáka na streche.
Časť najväčšieho námestia v Skopje – stavebný ruch sa stará o to, aby staro vyzerajúci lev nezaspal. Pretože spaci lev silu Macedónska predsa nesymbolizuje.
Skopje je srandovné mesto. Postaralo sa asi o najširšiu paletu pocitov, ktorú sa mi podarilo zažiť na jednom mieste – od “wow” cez “toto nie je skutočnosť, však?” až po “tu chcem ostať navždy”. Lieta sa sem z Bratislavy za pár eur, zbaľ si svoj batoh a pozri si aj ty toto jedinečné miesto. A čo, že je gýčové ako sviňa, je tu sranda.
1 comment