Za 5,5 hodiny toho stihnete veľa. Vytapetovať izbu, prečítať 200-stranovú knihu alebo sa odviesť vlakom z Bratislavy do Košíc. Na tretí januárový víkend som si vybrala poslednú možnosť. Cestovať po Európe a nepoznať Slovensko, to by bol predsa trapas. A Košice sú vraj krásne.

S metropolou východu s takmer štvrť miliónom obyvateľov sa zvládnete zoznámiť za deň a pol v zime, v lete môžete rande pokojne predĺžiť. Ak hľadáte lacné ubytovanie v Košiciach, vyskúšajte Airbnb. My sme si vybrali byt od Mária, nielenže bol v centre na skvelom mieste, ale bol aj super zariadený. Veď sa pozrite. Vyzeralo to u neho rovnako ako na fotografiách v inzeráte. Jeho kolega nám ochotne prezradil aj zopár tipov, kde sa môžeme najesť, ochutnať dobré pivo, dal nám dve sady kľúčov a ciao.

Košice a matematika

Vysmädnuté pivárske krky mojich spoluvýletníkov hľadali útechu v pivovare Golem na Dominikánskom námestí. Pivo si varia sami a ide im to viac ako dobre. Jeden z “kultových” podnikov, ktorý by sme nemali vynechať. No ja neviem. Golem vás ničím neurazí, no mňa ani ničím nenadchol. Obyčajná piváreň, tak trošku wannabe pražská, akurát so zaujímavou matematikou. Čašník mi pri objednaní prezradil tajomstvo – svetlé malé pivo stojí 1,10, 0,4 litrové je za euro a pollitrák za 1,50 €.

Dajte na prvý dojem

Jedna z dominánt Hlavnej ulice je Levočský dom. Krásna gotická budova je jednou z najstarších v Košiciach. Jeho naj však ešte nekončia ­– bez prestávky v ňom funguje najstarší hostinec na Slovensku. Uhasiť smäd tu môžete už od roku 1542, vďaka čomu sa napijete v jednej z najstarších krčiem vôbec na svete. Vitajte v pivovare Hostinec. Bola som hladná ako vĺčok, tak som si objednala Pivovarský burger z hovädzieho mäsa a k tomu domáce hranolčeky. Burger by som si objednala znova – žemľa bola čerstvá, mäso správne dochutené, cibuľka a slanina k tomu celému ladili, no hranolky nie. Malé, mastné, o ničom, čau.

Rozprávkové ráno

Ak vás čaká dlhý deň, raňajky musia byť kráľovské. My sme za nimi vybrali do rozprávkova, teda Raňajkárne rozprávka. Malá roztomilá prevádzka vyzdobená lampášikmi zo zaváraninových pohárov mala výborné hodnotenia na Foursquare. Oprávene. V menu si nájdu svoje vyznávači slaných aj sladkých raňajok a ak vám bude málo, môžete sa dotlačiť domácimi koláčmi. Ja som si dala praženicu na masle s opečeným domácim chlebom a chutila ako od babičky. Teda od takej, ktorá vie variť. A keďže babička do vás natlačí aj koláč, dala som si čokoládovú tortu. A to všetko ako bonus na originálnom porceláne, ktorý som mala chuť strčiť si pri odchode do kabelky.

Nedajte na prvý dojem

Ak sa pristihnete, že chodíte hore-dole po Hlavnej, vyberte sa napríklad na prechádzku ku kasárňam, kde nájdete aj Kunsthalle. Miesto, kde sa konajú koncerty či výstavy s bistrom a parkom. V lete sa tu musí sedieť naozaj príjemne. Keď mrzne, aspoň čo-to pofotíte a keď vám po raňajkách vyhladne, môžete sa vrátiť na opačnú stranu mesta Košice, na ďalšie kultové miesto generácie Ypsilon. Bistro Tabačka v urban dizajne s minimalistickým jedálnym lístkom nám ponúklo burger, na ktorý sa v dobrom spomína. A viete o tom, že pri jedle neplatí fráza „o zjedenom len v dobrom“. Menšia domáca žemľa so šťavnatým mäsom, ťip-ťop hranolkami a dipom v malej fancy fľaštičke stál okolo 6 eur a chutil mi asi tak ako najlepší burger, ktorý som kedy jedla v pražskom Dishi.

Aby to nevyzeralo, že sme sa šli do Košíc len nažrať: V srdci mesta Košice stojí najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe, Dóm Svätej Alžbety. Neprehliadnete ho. Nedá sa to, lebo cez deň sa vyníma pomaly ako milánske Duomo a v noci je osvetlený akoby tisíckami sviečok. Vstupné dnu sa neplatí. Atmosféra a veľkosť chrámov ma priťahuje a tento mi mal čo ponúknuť aj zvnútra. Radostné farebné vitráže sa odrážali na mohutné stĺpy a ak by som nebola lakomá dať 2 eurá za fotografovanie vo vnútri, aj by som vám to ukázala.

Ak máte strach z výšok, uzavretých priestorov, točitých schodísk a svalovice na stehnách, vyhliadku z takmer 60 metrov vysokej veže si radšej odpustite, aha, tu vám ukážem fotku:

Zdolať 160 schodov najstaršieho zachovaného točitého schodiska v Európe nie je veľká sranda. Svalovicu na stehnách cítim ešte teraz a ošúchané brušká prstov od kamenných stien sa mi zahoja tak o tri dni. 1,50, ktoré ste ušetrili za vstup do veže, môžete investovať napríklad do magnetky na chladničku, ktorú kúpite v suveníroch hneď vedľa Dómu. Bude vám pripomínať krásne Košice.

A kde to je?

Na Hlavnej. Ako celé Košice. Hlavná tepna historického centra je plná historických meštianskych domov s dušou. V nich na vás čakajú reštaurácie, kaviarne, ale aj butiky či spomínané obchody so suvenírmi. Nájdete tu aj pizzeriu Napoli, kde majú podľa domácich jednu z najlepších pízz v Košiciach. Dali sme si jednu napoly a celkom ušla, no na riť som z nej nepadla. Ani z prostredia, ani z atmosféry. Na to tu bol celkom iný adept.

Nedajte na prvý dojem

V zašitej uličke sme úplne náhodou objavili pokoj a Pokhoi. Malú krčmu, ktorej predná časť vyzerala síce trošku pajzlovo, ale vzadu na nás čakala útulná obývačka. Miesto telky tu bol jukebox na platne a miesto rodinných fotografií štýlové obrazy. Kávopiči sa potešia čiernemu zlatu z dielne Coffee Sheep, rumofilov a whisky milovníkov poteší široká ponuka tohto tekutého šťastia. A tí, čo milujú fúzy z pivovej peny, tu nájdu Matušku, Mikkeler či iné super pivovary.

Najlepší marketing je dať niečo zadarmo, však. Tu dostanete to, za čo si zaplatíte a ako bonus misku s orieškami a slanými drobnosťami, keď vám pri pive vyhladne a na nakladaný hermelín či domáce nátierky chuť nemáte. Ale aj tie vyzerali. Super. A viete vlastne, čo Pokhoi znamená? Majiteľ mal v Košiciach ešte jeden podnik, Khoi-khoi pomenovaný podľa afrického kmeňa, ktorým nikto nerozumie. A Pokhoi je jeho druhý podnik, akože po-khoikhoi, čiže Pokhoi.

A tu sa hodina košičtiny ešte nekončí. Ďalším miestnym gastro-highlightom je Republika východu. Jeden z tých novších prírastkov na Hlavnej s bohatým menu vo východniarčine, ktorý nie je iba pre bohatých. Slané i sladké raňajky a snacky sú samozrejmosť. No najväčšia palacinka, akú som kedy videla, samozrejmosťou nie je. Za to je však skutočnou delikatesou. Republika Východu mi trošku pripomínala koncept bratislavského Štúra.

A vlastne, v Košiciach je všetko nejaké väčšie a krajšie. Už teraz viem, že pri jednom rande nezostaneme.

Kde sa dobre najete v Košiciach?

Rozprávkovo na raňajky, Tabačka na burger, Republika východu na dezert a pizzéria Napoli na večeru. A potom si ten výstup na vežu Dómu sv. Alžbety dajte radšej dvakrát.

Čo môžete vynechať?

Dobré časy. Pivovarský dom s penziónom má síce skvelé odporúčania všade, kam sa pozriete a skoro 5-tisíc fanúšikov na Facebooku, no nám tam nejako nechutilo. Hneď pri vstupe ma ochromila vôňa čistiaceho prostriedku na podlahy a to pivo, čo som si objednala, chutilo tak nejak podobne. Nuda s neznesiteľným jukeboxom.

Čo si z Košíc priniesť?

Platne. Kto má dnes gramofón, tak sa okolo neho točí všetko. Hlavne super hudba. Preto zájdite do malej zašitej uličky ako vystrihnutej z Marry Popins a vyberte si nejakú z viac ako 5-tisícovej ponuky tohto pána v Rock Music Shop na Zvonárskej. Ale dobre si ich pred kúpou pozrite. Našli sme aj kúsky pripomínajúce sínusoidu. A radšej po výplate, hej?

A ako sa Košice páčili Tomášovi? To si môžete prečítať TU. 

Zuzana

Som idealistka, ktorá verí, že všetko je možné, príležitostná hedonistka, čo nenávidí ranné vstávanie, no východ Slnka miluje a nerváčka s talianskou povahou. Nemám rada sladké reči, ale sladké činy hej, najmä tie pri sporáku. Vo voľnom čase sa venujem životu.

More Posts - Website - Facebook