Túto Prahu sme sa rozhodli venovať tomu najlepšiemu jedlu v najkrajších priestoroch.
A po desiatkach fotiek z Esky, nad ktorými som slintal, sme sa sem konečne vydali.
Prišli sme sem okolo 15:00 v sobotu a zvládli sme to bez rezervácie.
Presvetlený priestor v industriálnom štýle
Reštauráciu Eska nájdete v zrekonštruovanej fabrike Českomoravské Kolben & Daněk, kde sa od roku 1908 vyrábali parné kotle pre celé Rakúsko-Uhorsko (keby ste chceli inšpirujúcejší príbeh ako dnešné startupy, prečítajte si o ČKD).
Dnes sú tu administratívne priestory, vydavateľstvo a tento skvelý podnik. Rekonštrukcia je vkusná a verím, že čoskoro tento prístup ku krásnym industriálnym budovám nahradí zvyk búrať ich.
Priestor Esky je krásne presvetlený, vzdušný a ladený v industriálnom štýle. Priestor opticky zohrieva teplé drevo a vkusné poličky z rozpolených stoličiek a stolčekov. Na tých nechýbajú vázy s čerstvými lúčnymi kvetmi.
Sedieť môžete na prízemí s otvorenou kuchyňou, na poschodí a počas leta aj na terase pod zastrešeným vestibulom Fóra Karlín.
Baví ma stropná výzdoba, ktorú v Eske menia podľa sezóny. Na Facebooku som namiesto reďkvičiek videl visieť vetvičky z ihličnanov. Bolo to skôr v období Vianoc ako počas sezóny veterných katastrof v Tatrách.
Toalety prezradia o podniku viac, ako by väčšina majiteľov chcela. V Eske neprezrádzajú, v Eske reprezentujú.
Nechýbajú ani froté ručníky, krém na ruky či miska na použité špáradlá.
Detaily.
Jediný problém som mal s pustením vody – industriálny kohútik sa točil, no nič nepúšťal. Nakoniec som to zvládol, ale zapotil som sa. Vraj tam bol návod, no môj záchvat paniky mi obviazal čiernu pásku cez oči.
V jednoduchosti je božská chuť
Eska o sebe píše, že je: “restaurace s pekárnou, která spojuje staré a nové. Zdánlivě obyčejné suroviny proměňujeme k nepoznání. V moderní podobě přesunujeme na talíř to, co je běžně kolem nás – zeleninu od kořene až po listy, divoké bylinky i ohněm vypečený chleba.”
A ja 100 % súhlasím.
Málo podnikov vie, čím chce skutočne byť. A keď to náhodou vedia, nedokážu to povedať. A keď to povedia, nezvládnu sa tým riadiť na tanieri.
A potom sú tu také, ktoré to zvládnu úplne s prehľadom. Posielam pozdrav s uznanlivým kývaním hlavy do Karlína: “Čaute tam v Eske.”
Dokázali to už predjedlom, samozrejme pozornosť podniku – dostali sme pár krajcov chleba s bylinkovým maslom.
Lepší chlieb som ešte nejedol a to sa snažím jesť iba tie najlepšie.
Mám rád vidiecke servírovanie, ktoré tu skvelo kontrastuje s industriálnym štýlom, no maslo na kameni som nečakal. Stokrát lepšie ako lávové dosky a hlavne si to navždy zapamätám. No dobre, svoje v tom zohral hlavne chlieb.
Ale detaily sú dôležité.
A tu s nimi pracujú na jednotku.
Hlavné jedlo: bravčová kotleta s kelom a egrešmi.
Iba ignorant by nebol zvedavý na túto minimalistickú a originálnu kombináciu.
Správne nastaveným jedálnym lístkom ušetríte kuchárom kopec času, no nečakal som, že v takmer plnej reštaurácii budem jesť takmer o desať minút po objednávke.
Teda jesť, aby som bol presný – pochutnávať si.
Šťavnaté mäso s tvrdým kelom a mäkkým egrešmi ladilo spolu tak dobre ako akvabely. Aj napriek tomu, že každá chuť robila niečo iné.
Jednoduché, poctivé, na nič sa nehrajúce a tak krásne tradično-netradičné.
Keď dáte s obsluhou small-talk, ktorý baví
Ľudia by mali tvoriť srdce podniku, niekedy však tvoria položku, na ktorej sa dá ušetriť.
Hneď po vstupe nás k stolu usadila milá slečna. Usadiť ľudí je dôležité, aby nestáli pri vchode ako jelitá a nezavádzali ďalším hosťom a hlavne personálu.
Len na našom podlaží boli najmenej piati ľudia z personálu, o ktorých som v priebehu pár sekúnd zistil, že sú šikovní.
Pri dobrej obsluhe je pre mňa dôležité, aby nebola priveľmi úslužná, poradila a zároveň sa nebála povedať svoj názor.
Tak sme dostali tip na “bramobry pečené v popele s uzenou rybou”, ktoré si dala Zuzana a sorbet, “který se holkám moc povedl.”
Ten sme si síce nedali, ale je super, že čašník má prehľad o takto veľkej kuchyni a vie, čo je dnes dobré a zároveň vyzdvihne kvality svojich kolegov.
Small-talky s cudzími ľuďmi sú nuda, ibažeby neboli. To ibažeby sa v Eske stalo: pri platení sme mali so slečnou slovný ping-pong. Víťazom sa stala ona: od seba som takýto výkon čakal, no od čašníčky je to stále príjemné prekvapenie.
A môj celkový dojem?
Ten bol rovnaký ako naša palacinka, ktorú sme si dali ako dezert. Na ten sa nájde vždy miesto.
Aj na prvý pohľad obyčajné veci sa dajú robiť precízne, jedinečne a takmer dokonalo.
Stačí, aby ste namiesto šľahačky použili rozmiešané mascarpone s tvarohom a cukrom.
Alebo aby ste namiesto chrenovej rolky podávali ako prejedlo chrumkavý chlieb z vlastnej pece (ktorým svojej pekárni robíte najlepšiu reklamu s minimálnymi nákladmi).
Alebo aby ste si pri výbere personálu dali záležať a nepovedali: “Veď to je len čašník. Hlavne, aby odniesol v jednej ruke tri taniere.” Lebo to nestačí.
Detaily sú dôležité a v Eske sa v nich vyžívajú.
A ja som rád, pretože spojenie tohto gastrozážitku, jedinečného priestoru a skvelej obsluhy v jednom má núti povedať: “Kurva, to bolo ale dobré!”
Lebo len kvôli Eske samotnej sa oplatí urobiť výlet do Prahy.
1 comment