V Trnave som bol už viackrát – pracovne, na tetovanie – no nikdy nie na výlete. 

Lenže! 

Na narodeniny som dostal knižku o Emilovi Bellušovi, jednom z najvyznámnejších architektov na Slovensku, a dve jeho veľké diela sú stále v Trnave. 

Mlyn a vodojem. 

Po tom, čo Zuzana prezentovala Travelissimo na Pecha Kucha, sa objavila prezentácia Michala Trnku o Nádvorí v Trnave. 

Krásny priestor v centre mesta so skvelým bistrom, unikátnou architektúrou a milými ľuďmi. 

Bolo rozhodnuté, oslávime sviatok práce na výlete v Trnave. 

Nádvorie v Trnave

Zrekonštruovaný vnútroblok s dobrým jedlom, coworkingom, bývaním, kultúrou v centre mesta, to je Nádvorie. 

Projekt rodiny Trnkovcov vytvoril unikátny priestor pre život, ktorý by každé naše mesto potrebovalo a dokázalo využiť. 

O návrh rekonštrukcie sa staral architekt Matúš Vallo a výsledok je svetový. 

Ani v Osle by sa nestratil. 

Tu sme mali naplánovaný obed, beer and bistro Akadémia sľubovala gastrozážitok. 

A Mišo Trnka pred pár dňami tiež, vraj šéfkuchár Lukáš Hesko to dokáže. 

Ja som si dal kuracie supreme s pečeným zelerom a Zuzana langoš s údenou cviklou. 

Hoci moje mäso sa rozplývalo ako zmrzlina, langoš vyhral. 

No ešte predtým sme ochutnali kváskový “Chlieb náš” z rovnomennej pekárne na Nádvorí. 

Našľahané maslo a namiesto soli javorový (?) popol spôsobili, že sme si museli kúpiť celý bochník. 

Lenže bol sviatok, a keď som zatlačil na dvere pekárne, nepohli sa. 

Kým som stihol zostúpiť zo schodíka, pribehol mladý pekár, odomkol a pozval nás dnu.

– Je sviatok, dnes nepredávame, – hovorí a balí jeden z množstva čerstvo upečených bochníkov do papierového vrecúška. 

– Chlieb vám dnes nemôžem predať, – a podáva nám ho. 

Totálne ohromenie, jediné, na čo sa zmáham je položiť niekoľko mincí na pult a dodať: 

– Tak ja vám zaň tiež nezaplatím. Ďakujeme, dovidenia.

Keby niekto rozmýšľal, čo je proaktívny prístup k zákazníkovi a o čom sú služby, nezavrhol by som tento príbeh ako inšpiráciu. 

A také bolo celé Nádvorie v Trnave: inšpiratívne. 

Architektúra (nielen) Emila Belluša 

Už niekoľko dní si so zatajeným dychom listujem v knihe Matúša Dullu, ktorá zachytáva tvorbu a život výnimočného architekta Emila Belluša. 

To je ten, ktorý navrhol Kolonádový most v Piešťanoch, napríklad. 

Vždy kládol dôraz na funkčnosť a pri tvorbe sa sústredil na skutočný účel stavby a nehľadal efektné riešenia, ktorými by šokoval alebo získal väčšiu slávu. 

Prvou zástavkou bol obľúbený vodojem, ktorý je už dnes z hľadiska významu síce takmer bezvýznamný, no vodárenská spoločnosť v Trnave sa ním stále hrdí.

A dobre robí. 

Cestou sme sa stavili pozrieť aj Právnickú fakultu Trnavskej univerzity, no tú nenavrhol Emil Belluš. 

Kedysi v nej sídlila poliklinka. 

Druhým cieľom našej cesty za slovenskou architektúrou bol trnavský mlyn. 

Išli sme po nábreží upraveným parkom, keď tu zrazu spoza stromov vykukol. 

Srdce mi zaplesalo, no okamžite sa vo mne objavilo sklamanie – predstavoval som si ho väčší, majestátnejší, prepracovanejší. 

Po sekunde som si uvedomil, že to nemôže byť on. 

Keď sme došli k tomu skutočnému, ktorý navrhol Emil Belluš, skutočne bol majestátny, krásny, prepracovaný, nebál by som sa povedať umelecké dielo. 

Ostatné dni som rozmýšľal, že málo veci vo mne prebudí krásne naivnú detskú radosť. 

Mlyn v Trnave to dokázal.

Ak máte radi architektúru, určite vás bude zaujímať aj miestny dom kultúry. 

Trnavská prvomájová pohoda

Počas sviatkov bývajú mestá ráno ešte viac vyľudnené ako cez víkendy. 

Preto nás prázdna Trnava nijako neprekvapila.

Zaujímavejšie bolo sledovať verejný priestor – udržiavaný (nielen v centre, ale aj sídliská sa mi zdali čistejšie ako v Žiline), výrazne menej vizuálneho smogu, dávalo to zmysel ako celok a každá ulica nemala svoj vlastný vzhľad. 

Takto by to malo v každom vyzerať v krajskom meste, žiaľ nevyzerá, teda minimálne v tom “mojom” nie. 

Neviem, do akej miery môže za to súčasný primátor Bročka, ale držím mu palce, nech v tom pokračuje. 

Pretože ak majú mestá priťahovať turistov, mali by byť  ako Trnava. 

Tomáš

Nie som dobrodruh. Namiesto turistických topánok máme radšej pohár vína v ruke. Nie som milovník exotických miest. Namiesto štípanca od komára na Bali dám prednosť večeri v úzkej uličke. A kto som? Tomáš, ktorý má rád pekné veci.

More Posts - Website