Nedávno som buchol päsťou po stole a povedal som: „Ideme do Košíc.“ Niektorí si možno poviete, že je to hanba, aby starý 26-ročný cap ešte nikdy nevidel Košice. Nuž, čo ja viem, pre mňa by bola väčšia hanba zaspať vo vlaku a pomočený sa zobudiť niekde na Ukrajine. Vždy som vedel, že metropola Východu má čo ponúknuť aj som sa sem chcel vždy pozrieť, ale. Vždy tam bolo nejaké trápne „ale“. Dostalo ma tam však netrápne „ale“ a to takéto: „Ale potom som videl na Facebooku fotky krásnej pivárne Hostinec a musel som tam ísť.“ A tak sme šli.
Košice a piatkový večer
Keď nás v piatok Žlutý, v ktorom sa poslednú polhodinu nekúrilo, dopravil do Košíc, už bola tma. Tma a sneh. To by sa v lete nestalo a ja by som s mestom mohol nadviazať intenzívnejší kontakt. Takto som mohol iba povedať, že železničná stanica je nová a čistá a pri vchode do mesta vás víta charizmatický gotický Jakabov palác. Ubytovanie cez Airbnb bolo naparádu (zdravím, Mario) a mohli sme skočiť do víru piatočnej zábavy, ta ňe?
Dve rýchle pivá v pivovare Golem – pivo dobré, prostredie s pajzlovým nádychom, v Hostinci neviem koľko pív a jeden burger, prostredie super a ostatné ešte viac. A nakoniec sme skončili v obývačke uznávaného spisovateľa s vkusom. Teda aspoň taký pocit som mal, keď sme niekedy po polnoci sedeli v podniku Pokhoi. Pre mňa jednoznačne highlight večera, na ktorý si pamätám, aj keď mi miesto krvi prúdil ten chmeľový nápoj.
Čo robiť v Košiciach cez deň
Rozlepíte oči, vstávate a pýtate sa: „Tak čo, Košice, čo dnes s vami?“ Ideálne je sa hneď ráno poriadne nažrať. Raňajky sme dali v Raňajkárni Rozprávka. Nebojte sa fontu ani názvu, je to tam naozaj milé a navyše Hrnčiarska ulička, kde sa to nachádza, je jednou z najkrajších v Košiciach. Veď aha.
Potom nasledovala Hlavná z jednej strany, Hlavná z druhej strany a Dóm svätej Alžbety v strede. Jediné, čo mi na tejto stavbe prekážalo je, že som si nezobral statív a nemohol som ju odfotiť v noci. To mi trhalo srdce. Ale to nie je tak celkom jej chyba, všakže. A čo sa dá robiť okrem prechádzania po Hlavnej? Môžete sa ísť pozrieť do Kulturparku/Kasárne. Bol som prekvapený, neskapalo to tam ani po tom, čo Košice prestali byť Európskym hlavným mestom kultúry. Je to tam všetko nové, pekné, ale bez atmosféry. To sa však o takej Tabačke povedať nedá. To miesto má dušu. A nepríde o ňu, ani keď ju miliónkrát odfotíte. A navyše tam v bistre robia parádne burgre. Také dobré, že keď ich zajete giga palacinkou v podniku Republika Východu, už sa nikdy nebudete chcieť postaviť na váhu a kúpite si tenisky na suchý zips, aby ste sa kvôli šnurovaniu nemuseli zohýbať.
Čo robiť v Košiciach večer
Mráz, vietor, výstup na sverenú 60-metrovú vežu Dómu sv. Alžbety, desiatky nachodených kilometrov a burger na obed sa postarajú o to, že grécku siesta bude nevyhnutnosťou. A keď sa siesta skončí, je opäť tma. Prekliata zima a prekliaty statív zabudnutý doma, takto nestihnem vidieť a odfotiť všetko, čo mi Košice servírujú. A aký mám z mesta vlastne pocit? Veľmi dobrý, cítil som sa tu príjemne – hoci to vyzerá, že som sklamaný – takto ja zvyknem vyjadrovať veľkú pochvalu – bez nadšenia, nech si nemyslíte, že ma uplatil Richard Raši, aby som o východe pekne napísal.
A čo teda robiť v Košiciach večer, keď precitnete po sieste? Ideálne je ešte sa prejsť nočným starým mestom, no keď mrzne tak, že aj východniarske „ňe“ začína tvrdnúť, je čas sa niekde zašiť. Piváreň Dobré časy s 20 pivami na čape sklamala. Či už pusteným jukeboxom alebo slabšími pivami. Kto už len preboha nechá v pivárni, kde je najrôzrodejší mix ľudí, pustenú diablovu hudobnú skrinku? Ta, len šaľené vychodňare. A tak sme dali tri malé na koštovku, nič moc a šli sme do Pokhoia. Druhýkrát. A druhýkrát som sa tam cítil super. Genius loci v najlepšej forme, ako keby chodil každý deň do posilky.
Ráno sme stihli len raňajky v Republike Východu a už sme švihali na vlak. Víkend v zime je na Košice málo, no víkend v lete? To je už o niečom inom, vtedy by som si to tu užil rozhodne viac. Aj preto sa tu vrátim, keď bude teplejšie. Stretneme sa? V Pokhoii by sme veru mohli, ale pozývate ma na pivo za tento skvelý tip.
A ako sa v Košiciach páčilo Zuzane? Prečítajte si TU.
2 komentáre