Práve je na Instagrame 28 175 fotiek s tagom #travelcouple (kým to napíšem a vy dočítate, isto ich bude viac), takže cestovanie vo dvojici, akože takej skutočnej, kde sa držíte za ruky, nie je nič zvláštne. Čo je pre mňa, egoistu a samotára, zvláštnejšie, je, že je to lepšie, ako keby som cestoval sám. Keď som bol na Erazme, vždy sme cestovali vo väčších skupinách, minimálne 10 ľudí a bolo to obmedzujúce. Takže som si ten Zakynthos, Delfí, Meteoru či Olympiu užil oveľa menej, ako by som chcel a hlavne mohol, keby som bol len s jedným človekom po mojom boku. Teda, v tom prípade, že si vyberiete toho správneho. Podarilo sa mi to?
Je cestovanie vo dvojici o kompromisoch?
Kedysi som sa Zuzane smial, že v každom druhom svojom PR článku píše o tom, aby ste “nerobili kompromisy”. Až som sa dosmial, lebo mi ich prestala dávať čítať. Nekompromisne. Ale späť k otázke – je to o kompromisoch? Môže byť, aj nemusí. U nás je to celkom nekompromisné, nie preto, že by sme si na striedačku vydupali to svoje, ale napríklad aj pre toto:
Je super, keď máte s tým druhým takmer totožný vkus. Ale jasné, ani my sa vždy nezhodneme. Hlavne pokiaľ ide o raňajky, Zuzana ich miluje sladké a ja mám radšej slané, ale zase je hlúposť chodiť raňajkovať do cukrárne, všakáno. Takže tam, kde robia lievance, majú väčšinou aj nejaký ten sendvič či praženicu. Ale aj my sme sa naučili robiť kompromisy, musíme, ale nie jeden voči druhému, to sa radšej pobijeme, ale keď niečo nie je úplne podľa našich predstáv, tak zľavíme z našich požiadaviek.
Na výlete sa môžete spoľahnúť na toho druhého
Vždy, keď vidím pracovný inzerát, v ktorom hľadajú jedného človeka na tri pozície – grafik, copywriter a SEO špecialista, je mi smutno. Ešte šťastie, že naše cestovanie vo dvojici nepotrebuje univerzálne stroje a každý sme lepší v niečom inom. Zuzana je lepšia plánovačka, alebo prinajmenšom menej lenivá, a má lepší orientačný zmysel a vyzná sa v mape. Ja sa stratím aj s GPS navigáciou, ale zase som lepší… Teda, ešte som neprišiel na svoj cestovateľský prínos. Asi som len dobrý spoločník. A sem-tam viem nájsť lacné letenky, super ubytovanie a aj krajšie miesta ako tie, ktoré sú v Top10 na Tripadvisore.
Problémy prídu, to je jasné
S tým, že sa niekedy pohádate, potrucujete si alebo budete na seba zlí, musíte počítať. Aj nám sa také stalo, také vážnejšie iba raz. Zuzana si poplakala v Bologni. Prečo? Lebo taliansky spôsob raňajkovania je pre mňa zmätočný, plný chaosu, neracionálnosti a bol som z toho nervózny. Tak som nadával na miesto, kde sme boli, a Zuzana si myslela, že kritizujem jej výber. Pritom to nebolo nič osobné, ak áno, tak iba proti všetkým šialeným Talianom. Potom neskôr sme si dali v pizérii víno, poplakala si, porozprávali sme sa a bez toho, aby som hádzal po nej taniere, sme to vyriešili. Tým chcem povedať, že ak ste len dvaja, netvárte sa, že je po probléme. Nie je, vyriešte ho. Až vtedy bude.
Stačí vám jeden kufor
Keď letíme, vždy si kúpime jednu väčšiu príručnú batožinu. Za 9 € pri Wizzair a nemusíme sa báť, či si všetky naše krámy zbalíme do malých batohov. Takto si zoberieme všetko, čo potrebujeme, a ešte nám ostane miesto aj na nejaké suveníry. Napríklad zo Stockholmu sme si priniesli krásny dizajnový pohár a retro tanier, ktorý sme vydolovali v štokholmskom second hande so všetkým – knihy, taniere, oblečenie, elektronika či vinylové platne. Takže cestovanie vo dvojici vám šetrí peniaze.
Vyznanie na záver: Som rád, že som našiel spolucestovateľa, s ktorým chceme vidieť rovnaké veci a sme zosynchronizovaní až tak, že sa nemlátime foťákmi po hlave.
1 comment