Začiatkom roka 2016 som napísal článok o 10 mestách v Európe, ktoré sa oplatí navštíviť.
Ten zoznam je na kočku, dnes by som ho napísal inak: lepšie (aspoň vidieť, že sa posúvam, všakáno).
Lisabon v ňom skončil na druhom mieste pred Skopje a za Bolognou.
Umiestnil by som ho tak vysoko aj po jeho návšteve?
A teda vôbec, dal by som ho ešte do tohto zoznamu?
Prvý kontakt s Lisabonom
Z Porta sme sa sem dovalili vlakom, nastúpili na metro a išli k našej ulici.
Keď sme po Rua de São Bento kráčali 10 minút a boli sotva v polovici, začal som sa báť.
Báť toho, že Lisabon je naozaj gigantický, ako sme sa na ceste do Porta dozvedeli.
Ulica dlhá 1,2 km týmto zvestiam dávala celkom za pravdu.
Keď sme sa po ručnom vypraní oblečenia v sprchovom kúte vybrali von, atmosféra nám zalepila oči a obavy z veľkého Lisabonu boli malé ako hrášok.
Lenže ako sme sa blížili k centru, a že nám to teda trvalo, začala sa páska z očí odliepať.
Všetko bolo dokopca, z kopca alebo na kopci, objavovali sa davy turistov a septembrové slnko si nasadilo na zuby zlaté grillz a hrýzlo ako Kazíkov pes.
No potom sme objavili jedno z desiatok “miradouros”: miesta, z ktorých je výhľad na Lisabon, a opäť sme boli zaslepení krásou mesta.
Potom sme zase šialene dlho kráčali k nábrežiu, ktoré na mape vyzeralo, že je len pár minút od nás.
Lenže nebolo, v Lisabone nie je nič blízko.
Ani v sedemmíľových čižmách.
Keď sme sa tam dostali, oči nám zalepil romantický západ slnka.
A bolo zase dobre.
Keď ste na výlete v iných, hlavne menších mestách, aj keď niekam šliapate, v cieli ste odmenený nejakou peckou: výhľadom na krajšie zajtrajšky, Ježišom na toaste vo vychýrenej reštaurácii či svetovým unikátom ako Eiffelova veža.
Lenže tu sme boli väčšinou sklamaní, nie preto, že by to to nebolo pekné, ale preto, že to bolo tak ďaleko, že to nebolo hodné vynaloženej energie.
V Lisabone nebolo cieľom ani cesta: uličky plné atmosféry začali po desiatkach kilometroch v nich strácať šarm.
Už nepôsobili príťažlivo ako plešatý muž v dave vlasáčov – stávali sa obyčajnými.
Tak sme sa ich rozhodli trochu ozvláštniť: vínom.
Kde sa dalo, dali sme si pohárik.
A kde sa nedalo, kúpili sme si fľašu do ruky.
Až potom sme si začali Lisabon užívať, aspoň trochu.
Čo vidieť v Lisabone? Skôr čo nevidieť
Naivne som veril, že začiatkom septembra bude v Lisabone po turistickej sezóne a davy seniorských britských turistov už budú sŕkať čaj na predmestí Birminghamu.
Omyl.
Keď sme sa túlali uličkami pod hradom, boli sme spokojní ako Gréci počas siesty.
Akonáhle sme sa však priblížili k hradu na dohod bumerangu, bolo to neznesiteľné.
Keď som v tejto časti Lisabonu objavil na stene nápis “MASS TOURISM = HUMAN POLLUTION”, súcítil som s miestnymi.
Keď sme potom objavili nápis “Airbnb kills Lisboa”, rozumel som miestnym.
A bolo mi smutno kvôli dvom veciam:
- Aj napriek tomu, že sa správame vždy s úctou k lokálnym kultúram, sme spolupáchatelia.
- Ja o dva dni odídem a zvyšok života nebudem musieť znášať mesto plné turistov: bolo mi ľúto, že Lisabončanom ukradli ich mesto.
Preto sa aj v septembri (neskôr neviem ako) vyhnite miestam, ktoré zaujímajú masy.
Ako hrad, Torré de Belém či legendárne električky – asi si to veľmi neužijete.
Čomu sa vyhnúť viete, ale čo teda v Lisabone vidieť?
Život.
Nežeňte sa nikam, zahoďte svoje plány, zoznamy must see miest a spomaľte.
Sadnite si na terasu, objednajte si víno, rozprávajte sa s čašníkom (v Porugalsku takmer všetci vedia po anglicky), majte sa dobre, dajte si ďalšie víno a majte sa ešte lepšie.
Potom sa choďte prejsť uličkami mimo centra a usmejte sa na tých pár miestnych, ktorých stretnete na chodníku.
Najviac sa mi zaryli do pamäti tie v okolí Travessa das Mercês.
Alebo existuje ešte jedna možnosť: LX Factory.
LX Factory v Lisabone
LX Factory je mesto v meste, štvrť Lisabonu plná dizajnových obchodov, reštaurácií, skvelej architektúry a pekných ľudí.
Aj tu sú turisti, samozrejme.
Ale!
Je ich tu menej, nie je to masovka, a ak máte radi pekné veci, ste s nimi na rovnakej vlne.
Odporúčam sem prísť okolo 10:00, keď sa to tu prebúdza a má to úžasnú atmosféru.
Strávili sme tu asi tri hodiny a potom sme sa sem ešte vrátili na večeru.
A víno, hlavne víno.
To je v Portugalsku skvelé takmer všade – bez ohľadu na to, či za fľašu vo večierke zaplatíte 3 eurá, alebo viac.
Pri vstupe do LX Factory je vrátnica, v ktorej si vypýtajte anglickú mapu celého areálu.
Okrem toho, že sa nestratíte, dozviete sa viac o myšlienke, ľuďoch aj pohnútkach vzniku tohto miesta.
Ak máte radi texty a zaujíma vás copywriting, mapka poslúži ako skvelá inšpirácia.
Aj to prispelo k tomu, aby sme sa tu cítili najlepšie z celého Lisabonu.
Medzi najzaujímavejšie miesta rozhodne patrí kníhkupectvo v starej priemyselnej budove.
Architekti sa rozhodli využiť pôvodné vybavenie a zachovať jedinečný industry štýl a prepojiť ho s knižkami.
Super.
Lisabon a Porto: Poďme porovnávať
“Viac sa mi páčilo Porto, Lisabon bol až príliš veľký,” povedala kamarátka Zuzane na letisku.
“Ja mám radšej Porto, ale priateľke sa viac páčil Lisabon,” napísal mi kamarát, ktorý bol v Porte na Erazme.
Mne sa tiež viac páčilo Porto ako Lisabon, prečo?
Je menšie, kompaktnejšie, dá sa o ňom objektívne povedať, že je pekné a nebolo také plné turistov.
Lisabon má zase výnimočnejšiu atmosféru a vďaka nekonečných prechádzkam som si vyšliapal najkrajšie lýtka v celej histórii môjho života.
Tam sa pre mňa pozitíva septembrového hlavného mesta Portugalska končia.
Verím však, že keby sme sa sem vrátili v októbri, zamilovali by sme si ho.
Lisabonu sme však vďační, že nás naučil, ako sa popasovať s nesplnenými očakávaniami.
Alebo sme vďační skôr portugalskému vínu?
1 comment