On a Bukurešť: Mesto, kde kradne atmosféra – vám srdce

Bukurešť bola darček pre Zuzanu. Narodeninový, prekvapivý, bez opýtania. Našťastie som to nekonzultoval s nikým, keby som si prišiel pre radu napríklad k jej dedkovi, asi by ma odradil. Prvé, čo Zuzane povedal, keď sa dozvedel, že ideme do Bukurešti, bolo: “Dávaj si pozor, aby vás tam neokradli.” Lebo jeho okradnúť chceli, a tak radšej vo vlaku sedel celý čas na kufri.

Pred 40 rokmi.

Síce aj dnes tu jazdia Olcity a staré Dacie, ale za ten čas sa tu veľa zmenilo k lepšiemu a krajšiemu. Isto aj slnko zapadá krajšie.

bukurešť západ slnka — Ak je tu nejaký pamätník, ktorý tam bol pre 40-timi rokmi – zapadá krajšie?

Aké boli moje prvé dojmy z Bukurešti?

Vďaka hodinovému časovému posunu sme prileteli do Bukurešti okolo 18:00, užili si cca hodinovú jazdu autobusom z letiska (videli sme aj víťazný oblúk, nie ten v Paríži), ubytovali sme sa okolo 19:00 a potom sa z balkóna pozerali na tmu a hučiace autá.

airbnb výhľad z balkóna — Výhľad z balkóna. Okrem jazdiacich áut vidíte aj Intercontinental

A okrem toho nás ešte čakala “nebezpečná” misia: vybrať si peniaze z bankomatu Intesa, ku ktorému sme to mali asi 15 minút po svojich. A práve počas tejto prechádzky som si uvedomil, že Rumunsko, teda aspoň Bukurešť, mi pripomína Grécko – hlučné ulice, poletujúce smeti, temperamentní ľudia, ktorí by svoj temperament najradšej rozvíjali pri káve s cigaretou a patina na každom kroku. Lenže s tisíckrát horšou povesťou a s miliónkrát viac Daciami. Ale mne sa to páčilo.

bukurešť ľudia ulica — Niekedy som si miesto uličiek a stavieb všímal viac ľudí. Lebo atmosféru Bukurešti tvoria práve oni

Bukurešť je veľká a zelená

A teraz mi ešte napadá, že je aj hlučná. Veľmi hlučná.

Je to celkom sranda, že kráčate k Arcul de Triumf, víťaznému oblúku, asi kilometrovou alejou plnou stromov a z jednej strany cítite pokoj prírody a parkov a z druhej strany ste ohučaný štvorprúdovkou a stále trúbiacimi Rumuni. A na konci vašej polokrížovej cesty na vás čaká takéto. Ako v Paríži (asi preto, že to Parížom je inšpirované).

víťazný oblúk v bukurešti — Víťazný oblúk okolo ktorého krúžia (hlavne) Dacie

Len neďaleko odtiaľ je veľký park, v ktorom už našťastie autá nechodia. Keby tam jazdili po Aleji Michaela Jacksona (áno, naozaj tam taká je), asi by ste Beat it vo svojom srdci nepočuli. Alebo možno Rumunov podceňujem a tú štvorprúdovku tam dali naschvál, aby ste si ten božský pokoj v parku Herăstrău užívali ešte viac. A ja som si ho užíval. Fakt, super miesto a veľké, takže sa tam stratia aj stovky ľudí.

Herastrau Bukurešti — Povedali by ste, že takéto čosi môžete nájsť takmer v srdci Bukurešti?

Ďalším super miestom, kde ste sa mohli ukryť pred hukotom veľkomesta, lebo 1,9-miliónová Bukurešť sa inak nazvať nedá, sú záhrady Cișmigiu. Tam tiež nechýba jazierko a na tomto si môžete dokonca začlnkovať.

záhrady Cișmigiu v Bukurešti — Tolkien napísal knižku, ja som dodal ilustračnú fotku

A aby tej zelene nebolo príliš veľa, neďaleko odtiaľ je obrovský parlamentný palác. Druhá najväčšia administratívna budova na svete sa zrodila v Ceaucescovej komunustickej hlave po silnom zemetrasení v roku 1977. Je vysoká 84 metrov a jej rozloha je 365-tisíc metrov štvorcových. Má 1100 izieb, pracovalo na nej 700 architektov, dnes sa jej hodnota odhaduje na 3 miliardy eur a dokončená bola v roku 1997. Jednoducho gigant.

bukurešť paralament palác — Kvôli výstavbe Parlamentného paláca muselo byť presťahovaných 40-tisíc obyvateľov Bukurešti

Ale keď sem prídete peši, neohúri vás až tak veľmi, ako ste čakali – v Bukurešti je všetko také veľké, že toto sa vám zdá iba o kúsok väčšie ako všetko ostatné.

A čo historické centrum Bukurešti?

Pre mňa mali bočné uličky historického centra Bukurešti obrovské čaro – patina, rozpadajúce sa budovy, graffiti, streetart. Genius loci ako lusk, ale takí ázijskí turisti by si so svojim 20 stlačení spúšte/minúta asi na svoje neprišli.

ulice graffiti bukurešť — Zuzana sa bála dotknúť telefónu. Zbabelec!

Potom tam však boli aj pešie zóny, ktoré voňali, boli reprezentatívne a turistom sa tam páčilo. Mne však už menej, pretože tu som prvýkrát videl, že v Bukurešti fakt žijú skoro 2 milióny obyvateľov. Väčšinu času som mal pocit, že som v menšom meste ako Bologna (320-tisíc obyvateľov), v ktorej som mal naopak pocit, že tu musí žiť aspoň milión ľudí. Ale jasné, rozumiem, keď je mesto koncentrované na menšom priestore.

historické centrum Bukurešť — Tu je ešte pohodička, až neskôr sa to začne plniť

Asi najväčším zážitkom z centra bolo pre mňa magické kníhkupectvo. Strávili sme tu asi hodinu a pol, a keby sme mali viac času, tak pokojne aj poldňa.

kníhkupectvo bukurešť — Veľa svetla, veľa kníh, veľa pozitívnej energie

Ak by ste chceli vidieť viac fotiek, kliknite SEM.

Ulička v Bukurešti — Neďaleko kníhkupectva sme našli aj takú ošarpanú uličku, ktorá mala dokonalú atmosféru

Bukurešť je taká, akú si ju spravíte

Päť dní, no dobre, skôr štyri a pol dňa, v Bukurešti ušlo veľmi rýchlo. Síce sme jeden deň strávili v Brašove, ale aj tak to išlo až podozrivo rýchlo. Zabudnite na všetko to, čo sa o hlavnom meste Rumunska hovorí. Bukurešť je bezpečná, ale sú to miesta, kde sa cítite menej bezpečne. Bukurešť je plná tichých parkov, ale aj hlučných štvorprúdoviek. Bukurešť je plná uličiek s atmosférou, ale aj megalomanských stavieb. A hlavne – Bukurešť je taká, aká si ju spravíte. My sme si ju urobili nezabudnuteľnú. Pa.

A aby ste videli, že nedrístam, pozrite si tieto fotky.

Tomáš

Nie som dobrodruh. Namiesto turistických topánok máme radšej pohár vína v ruke. Nie som milovník exotických miest. Namiesto štípanca od komára na Bali dám prednosť večeri v úzkej uličke. A kto som? Tomáš, ktorý má rád pekné veci.