On a Bari: Každý sa ma pýtal: "A to kde je?"

– Kam ideš?
– Do Bari.
– A to je kde?
– V Taliansku.
– A čo tam?

Takto vyzerala väčšina mojich rozhovorov, keď som niekomu povedal, že idem do Bari. Iba fanúšikovia futbalu vedeli, že je to v Taliansku. Takže hneď na začiatok rada – pozerajte futbal, budete vedieť, kde je toto mesto. Aj ďalšie iné.

bari kostol chiesa — Je tu veľa kostolov, ktoré pred vás vyskočia ako zbojník spoza stromov. Teda domov

Prečo práve Bari?

Lebo som sa nechal oklamať.

No dobre, lebo neviem pozorne čítať. Keď som letel Wizzairom, pozeral som si ich magazín a uvidel som tam krásny útes, na ňom domy, skokana ako skáče z 20 metrov do mora a v pozadí pekný most so stovkami ľudí.

bari wizzair magazine — Vidíte tam hore napísané Bari? Tak hádam to bude Bari a nie žiadne iné mesto

Keď som toto videl, hneď som drgal do Zuzany:
– Kedy ideme do Bari?
– Keď kúpiš letenky.

A ja som letenky kúpil. Aj po prílete som si myslel, že toto miesto nájdem v Bari. Nenašiel som. Bol som sklamaný?

Bari je super. Naozaj

Ledva sme sa ubytovali, zložili veci, začala búrka. Super (teraz nie naozaj). Aj keď sme behali uličkami po meste, pršalo. Ale už menej, no mne to neprekážalo, lebo sa mi tu náramne páčilo. A páčilo sa mi aj to, ako Taliani sušiaci vypratú bielizeň, riešia dážď. Aha, takto.

sušenie bielizne v bari — Prší? Nezájem, bieliezeň aj tak musí schnúť

Úzke uličky (bože, ako ich milujem) boli po daždi mokré, že som si pripadal ako hráč curlingu. Nebol v nich nikto, iba skvelý vzduch po daždi a sem-tam sa mihol miestny. To sa mi páčilo najviac – väčšina ľudí bola miestnych.

bari ulice atmosféra — Tu nie je napríklad ani ten miestny

Zase, aby som sa netvrdil, že ja so Zuzanou sme boli jediní turisti v Bari. Neboli, bolo tam celkom dosť Rusov, ale tí sa koncentrovali pri Bazilike sv. Mikuláša, ktorý je patrónom celého mesta. A prečo práve Rusi? Pretože je to pravoslávny kostol.

Basilica st. nicolas bari — Bazilika sv. Mikuláša postavená na hlavu ako pravoslávna cirkev

Vždy, keď som tam videl Rusov v lesklých páperových bundách a nablyšťaných špicatých lakovkách križujúcich sa s mužmi s hustými bradami v čiernych rúchách s hrubými reťazami na krku, spomenul som si na jednu vec. Spomenul som si na pravoslávnych kňazov, ako žehnajú tankom, samopalom či bazukám a prišlo mi to smutno-smiešne. A tak som ich všetkých volal “mafoši”.

Bari nie je o pamiatkach, ale o atmosfére

Práve táto bazilika je asi najväčšou pamiatkou v Bari, takže turistov v meste nie je veľa. A to som si užíval najviac ako sa dalo. A ani dážď mi to nepokazil. Keď sme neblúdili uličkami, ktoré nás vždy vypľuli na rovnakom mieste, išli sme na pobrežie. Tu sme zažili všetko, od desiatok bežcov cez chlapíka mlátiaceho chobotnicu o kamene (robí sa to pokojne aj 20 minút, aby bolo mäso mäkké).

…cez chlapíka hrajúceho na gitare Pink floyd

…až po západ slnka po búrke.

Moje highlighty z Bari

Ulice v Bari krásne voňajú – sú úzke a každý suší vypratú bielizeň na balkóne.
Na ulici Via Lucca nájdete Talianky robiť čerstvé domáce cestoviny. Pre miestnych, nie pre turistov.

Via Lucca bari — Otvorené dvere do kuchyne delia od ulice iba záclony, aj to nie vždy. Nechcete cestoviny?

Vôňa morského vzduchu a rybacina ma bavila ešte viac ako vôňa vypratej bielizne.
Ďalšie talianske mesto, v ktorom som mal problém najesť. Tie ich reštaurácie ma nejako nebavia a navyše tá siesta! Ja som hladný aj počas nej.
Dajte harmonikárovi 70 centov, pekne vám zapózuje. Teda mne zapózoval zadarmo, ale preto, že to urobil tak dobre, dal som mu tých pár centov.

Dosť slov.

Tieto fotky dokonalo ukazujú atmosféru Bari.

Tomáš

Nie som dobrodruh. Namiesto turistických topánok máme radšej pohár vína v ruke. Nie som milovník exotických miest. Namiesto štípanca od komára na Bali dám prednosť večeri v úzkej uličke. A kto som? Tomáš, ktorý má rád pekné veci.