V Grécku sa väčšina zaujímavých vecí točí okolo kameňov – kamenné pláže, Akropolis z kameňa, kamenné chrámy, kamenné uličky či sochy vytesané z kameňa. Ešteže to stifado či souvlaki sa nepripravuje z kameňa. A tak vždy, keď sa predo mnou objavil cieľ našej cesty, láskyplne som si povzdychol: „Another rocks?“ Keď som sa dozvedel, že našim ďalším cieľom je Meteora, čo sú kamenné kláštory na ešte väčších kameňoch, bol som opäť pripravený na svoju frázičku. Lenže keď sme tam prišli, tak nejako som sa nezmohol na žiadne slovo.
Meteora – kláštory, ktoré by sa vám nechcelo stavať
Ono, ak by ste čakali, že v regióne Tesália na vysokých bralách nájdete niečo iné ako skaly, budú to akurát olivovníky, jedna zatúlaná koza a mrak, ktorý spáchal kamikadze o skalu. Miesto toho tu na vás čaká pieskovcové pohorie, ktoré je unikátne svojím tvarom. A asi mu to nestačilo, tak mnísi na jeho vrcholkoch postavili kláštory. Približne vo výške 500 m.n.m. Všetko sa to začalo tým, že asketickí mnísi v Meteore osídľovali jaskyne už v 11. storočí a čím viac Turkov do Grécka prichádzalo, tým vyššie sa sťahovali. Až jedného dňa sa dostali na takú úroveň, že ak chceli ísť vyššie, museli odletieť. A to dokáže iba náš lietajúci mních Cyprián, takže im neostávalo nič iné, iba postaviť kláštory.
Prvý kláštor postavil mních Atos na skale vysokej viac ako 530 m.n.m. v 14. storočí. Žiadne vrtuľníky ani žiadne žeriavy, ktoré by im vyniesli materiál hore na bralo. Všetko si tam museli mnísi vyniesť v rukách alebo vytiahnuť v košoch na lanách. Keď do sa vám Meteora začne nesmelo ukazovať, zrazu pochopíte, prečo boli ochotní toto všetko podstúpiť. Nielen preto, že boli askéti, ale preto, že veľa lepších miest, kde si uvedomíte silu prírody, zraniteľnosť človeka a nejakú tú slepačiu polievku pre dušu, nenájdete.
Skúste to mimo sezóny a skoro ráno
Meteora je presne to miesto, ktoré musíte navštíviť vtedy, keď tu je minimum ľudí. Ideálne je stihnúť to ešte predtým, ako sem začnú autobusy zvážať nemeckých, anglických a akýchkoľvek dôchodcov. Domácich Grékov sa báť nemusíte, tí skôr ako o deviatej aj tak nevstanú. My sme vyrazili z Trikaly, kde sme boli ubytovaní, pred siedmou a okolo pol ôsmej sme už rezali serpentíny k Meteore. A škoda, že nie som skaut, ináč by som vám dal čestné skautské, že to vstávanie po noci plnej ouza, rakomela a vína, za to naozaj stálo. Boli sme tam koncom decembra a turisti tam prakticky neboli žiadni. Až potom okolo desiatej začali prichádzať prvé autobusy, vtedy sme však už mali meditáciu za sebou.
Návšteva kláštora
A čo kláštory? V časoch najväčšej slávy stálo v Meteore 24 kláštorov, dnes ich tu je iba šesť. A stále v nich bývajú mnísi, ale už to nie sú askétovia, títo dnešní vás za nejaké tri eurá vpustia dnu. Chlapi nemôžu mať šortky a ženy musia mať sukne. Ale keďže turisti o tom často nevedia, hneď pri vstupe dámam požičajú veľkú šatku, ktorú si opášu okolo pása a tadá – zrazu majú sukňu. Magic trick. V kláštoroch to už nemá také čaro ako vonku, miešajú sa tu mnísi, ktorí z turistov nadšení nie sú a turisti, ktorí sú nadšení zo všetkého. A tak sme navštívili jeden kláštor a povedali sa, že jeden je tak akurát.
Nájdete tú lebky, pivnice, v ktorých sa vyrábalo víno, kaplnky, maľby, pekné terasy, odkiaľ máte opäť ten super pohľad a mačičky. Keď si nájdete nejaké zašité miesto, sadnite si, vdychujte vôňu sviečok, horský vzduch a vieru v Boha a zrazu úplne rozumiete, prečo tu tí čudní ľudia s bradami v čiernych habitoch žijú ešte aj dnes. Návšteva Meteory je super, ale je tu dosť premenných – musíte ju stihnúť ráno, mimo sezóny a nesmiete to preháňať s kláštormi. Priznám sa, opísať slovami to, aké je toto miesto magické bez toho, aby som mal pocit, že to písal Paolo Coelho feat. Osho, bolo náročné.lebo tu sa na túto dvojicu zmení každý z nás. A záverečný verdikt? Žiadne „another rocks“, ale „Meteora rocks!“
2 komentáre