Keď som nazačiatku hľadal miesto, kam by sme z Bari mohli ísť na výlet, našiel som ako prvé Alberobello. Bol som z neho nadšený, biele domčeky so slamenými strechami, na ktorých je bielou farbou nakreslený nejaký znak. Také talianske Čičmany. Potom som však našiel medzi “hidden gems” mestečko Matera. Postavené v kopci, plné kaskádových domčekov, úzkych uličiek a neuveriteľnej atmosféry. Veď aha.
Ako sa dostať z Bari do Matery
Z Bari to trvá 1,5 hodiny vlakom, ktorý však nejde z hlavnej stanice, ale z menšej, regionálnej, ktorá je len o budovu vedľa. Aj keď je Matera vzdialená od Bari iba necelých 75 kilometrov, užijete si 90 minút výhľadu na krajinu. A keď ide váš vlak správnou cestou, máte pocit, že sa nachádzate v Toskánsku skríženom s africkými savanami.
Matera a jej neuveriteľná charizma
Matera má naozaj obrovskú charizmu. Bol si toho vedomý aj Pier Pablo Pasolini, ktorý tu v roku 1964 natočil biblický film Evanjelium sv. Matúša. O 40 rokov neskôr si Materu pre svoj film Umučenie Krista vybral aj Mel Gibson, ktorý povedal, že o Pasoliniho filme nepočul. Aj to je dôkaz, že toto talianske mestečko má neopakovateľnú atmosféru. Byť však na Ježišovom mieste, asi by som Materu začal nenávidieť. Silno.
Keďže to mal byť “hidden gem”, nečakal som, že tu bude toľko ľudí. Asi ho Taliani zle skryli alebo čo. Keď sme však zišli z hlavného námestia smerom k Starému mestu, turistov tu bolo zrazu menej. Až potom sme pochopili prečo – boli to väčšinou väčšie zájazdy starších ľudí, ktorých vozili na miesta autobusy. A aj keby ich riadil Fitipaldi, úzkymi uličkami by sa nepreštrikoval. Takže počas našej 40-minútovej prechádzky pomedzi domčeky sme stretli iba 4 ľudí.
Na ďalšie davy turistov sme narazili pri Cattedrale di Matera, kde sa už autobusy dostanú. Ale nebolo to až také hrozné, moja sociálna fóbia sa síce dostala do červenej zóny, no na poplach nezačala biť.
Potrebujete v Matere sprievodcu?
Keď som si čítal nejaké články o Matere, tak som bol prekvapený, že koľko ľudí využilo služby sprievodcu. Pre mňa absolútny nezmysel, ani sekundu som o tom neuvažoval. Prečo by som si mal kaziť zážitok z tohto krásneho miesta tým, že zoberiem ku svojmu boku niekoho cudzieho? Aj keď máte orientačný zmysel podobne dobrý ako ja, nestratíte sa.
Toto za chrbtom a čo bolo pred nami? Toto:
Dostanete sa tam aj peši, ale keďže sme nemali práve najlepšiu turistickú obuv, na vrchu stáli autobusy, ktoré tam doviezli ľudí a vlak nám išiel o pár hodín (výhovorky, lebo sme leniví), nešli sme sa tam pozrieť. Radšej sme pokračovali smerom k ďalšiemu kostolu. Aha, k tomuto.
Matera je grande bellezza
Fakt, Matera je veľká nádhera a som rád, že sme jej dali prednosť pred Alberobellom. Tým nechcem povedať, že do Alberobella by som sa nešiel pozrieť. Ale viete ako, treba si vedieť určiť priority. Sassi di Matera alebo aj mnou tak často spomínané Staré mesto Matery je v zoznamoch UNESCO už od roku 1993 a v roku 2019 bude s bulharským Plovdivom Európskym hlavným mestom kultúry. Oprávnene? Neviem, ale určite by som sa sem chcel ešte vrátiť. Aj dvakrát.
1 comment