V Luhačoviciach som už bol.
Dávno.
Pamätám si odtiaľ iba to, že som mal slipové plavky, na kúpalisku som lízal nanuk a mame som poslal pohľadnicu.
Dosť málo, a tak sme sem išli znova.
Tentokrát som otca a brata vymenil za Zuzanu a šli sme. Postarala sa o to náhoda, ktorá neexistuje – moja drahá polovička sa zapojila do súťaže s Piešťanským denníkom a vyhrala ubytovanie v Luhačoviciach. A tak sme tu.
Luhačovice sú o pocitoch
Už samotné pocity – najčastejšie zdravotných problémov – vás privedú do tohto kúpeľného mestečka. A pocity vás z Luhačovíc aj vyprevadia. Nás vyprevadili tie dobré, ale o tom potom. Dôležitejšie je to, že uprostred júla bolo asi 18°C, chystalo sa pršať a ja som sa vo svojich sandálkach necítil zrovna najlepšie.
Našťastie Luhačovice pre nás pripravili slnečné počasie, ktoré asi v tom čase nikde inde v Českej republike nebolo, a tak sme sa mohli ako dôchodcovia promenádovať, kúpiť si oplátky a s údivom sledovať všetky tie sandále s ponožkami, rybárske vesty v kombinácii s oranžovými kockovanými trojštvrťákmi a mulletmi. Mullet nie je miešanec černocha s beloškou, ale účes, ktorý sa preslávil heslom “vpredu biznis, vzadu párty”.
Fakt, mal som pocit, že Luhačovice sú hlavným mestom mulletov. Ja viem, som povrchný, ale na moju obhajobu – v sandáloch som nemal ponožky, aj keď skoro mrzlo, takže mám právo.
Rozpisovať sa o nejakých must see veciach či pekných miestach je podobné, ako keby ste chceli vytrhnúť z Krstného otca najlepšiu pasáž. Nejde to, musíte to brať ako celok. A ako celok to bolo fajn. Fakt, také české Saint Tropez skrížené s filmom “Vrchni, prchni!”, kde sa dobre pokorzujete a vrátite sa trochu v čase.
Luhačovice sú na prechádzky ako stvorené
Naozaj. Či sme šli hore, dole, doprava alebo doľava, všade bolo niečo pekné. Lesy, funkcionalistická promenáda, námestie s fontánou, kvetinové záhony, priehrada či kúpeľné vilky.
Je tu taký vydarený balans medzi prírodou, architektúrou a parkmi. Hrá to lepšie ako kapela na ruskej svadbe. Veď sa pozrite.
Z centra sme sa vydali opačným smerom, na neďalekú Luhačovickú přehradu. Cestu lesíkom lemovali priváty a hotely. Narazili sme na jeden schátraný na predaj. Je zaujímavé vidieť, ako sa tam zastavil čas a ešte zaujímavejšie bolo nahliadnuť aspoň cez okno. Stojí to za to. A za to stál aj výhľad na priehrade.
Našli sme si aj útočisko
Ak sa tam nejdete čvachtať do prameňov, veľmi tu nemáte čo robiť. Ešte šťastie, že sme si našli milé útočisko – Jizba Luhačovice – skvelý cheesecake, dosť dobrá káva, isto aj víno mali super, milá obsluha a veľmi pekné veci na predaj. Ako dôkaz, že nekecám – kúpili sme si tam šálku a odznak a boli sme tam za 2 dni dvakrát. Takúto peknú “placku” pre kávomilcov si tam Zuzana kúpila.
A to nehovorím o našom hotelovom útočisku, ktoré Zuzana vyhrala. Odtiaľ sme mali takýto výhľad.
A hej, Luhačovice sú fajn miesto. Oddýchol som si, aj keď som s tou mojou opuchnutou nohou ledva chodil. Môže za to tá jedinečná kúpeľná atmosféra. A nepochybne aj množstvo mulletov. Naozaj, všimnite si to.
1 comment