Keď som rozmýšľal, kam by sme sa mohli ísť cez víkend pozrieť na výlet v okolí Žiliny, po hodine hľadania niečoho aspoň kúsok zaujímavého a s dobrým spojom, padol výber na Liptovský Mikuláš. Lebo veď mesto, o ktorom prvá písomná zmienka pochádza už z roku 1286 a je v Liptovskej kotline obklopené Tatrami, musí byť pekné. Ono by aj naozaj pekné bolo, keby na sebe nemalo trojcentimetrovú vrstvu hrubého reklamného makeupu. Ale to nie je problém iba Liptovského Mikuláša, že nevie odhadnúť tú správnu mieru.
Cesta na Liptov
Sobota, volebný deň, 8:35 ráno a pomerne plná stanica. Dalo sa čakať, a tak si pri okienku pýtam dva lístky do Liptovského Mikuláša.
– Dva lístky do Liptovského Mikuláša, poprosím.
– Idete na ten pretek?
– Na preteky? Na aké?
– Ten, čo je v Jasnej.
(blik, aha, tam je dnes Svetový pohár v lyžovaní)
– Aha, no neviem, ja na lyžovanie veľmi nie som.
– Lebo dnes majú železnice akciu, na spiatočný lístok dostanete zľavu 25 %.
– Super, to sa nám oplatí, tak nám dajte dva. My sa tam možno pôjdeme pozrieť.
Keď odchádzam od pokladne, pozriem sa na svoje letné tenisky a je mi jasné, že by som v tom snehu v Jasnej zomrel. Ale priznám sa, že som o tom chvíľu rozmýšľal, ale nakoniec sme dobre urobili – kvôli silnému vetru preteky zrušili. A tak som si mohol užívať mrazivú zimu v Liptovskom svätom Mikuláši. Po hodinovej ceste vlakom, kedy sme pocítili mocnú silu miesteniek a museli si nájsť nové miesta, nás privítal Liptovský Mikuláš a jeho železničná stanica. Skvelý stroj času, mimochodom.
Liptovský Mikuláš a jeho historické centrum
Nečakal som veľa, už som veľký a viem, čo predchádza sklamaniam. A hoci som nečakal veľa, bol som sklamaný. Nemôžem povedať, že Liptovský Mikuláš bolo vždy škaredé mesto. Nebolo. No to, čo z neho dnes urobil vizuálny smog, ktorý prekrýva krásu všetkých tých meštianskych domov, pekných kostolov a atmosféry, je veľké zlo. Pripomína mi to starú ženu, ktorá robí všetko preto, aby vyzerala mlado – umelé prsia, solárko, omladenie krku a bláznivý make up. Miesto toho, aby sa nebránila svojmu veku a očarila ostatných svojou charizmou, pôsobí ako kolotočársky papagáj.
A aby toho nebolo málo, tak kvôli pretekom v Jasnej bola na Námestí zriadená fan zóna, kde ste si mohli kúpiť cukrovú vatu, popkorn, vianočný punč, varené víno, suveníry, cigánsku pečienku či mojito. A hneď pri tejto lákavej ponuke ponuro stál Kostol sv. Mikuláša a so zvrašteným čelom sa na to všetko díval.
Pomalým tempom, lebo vieme, že sa nemáme kam ponáhľať a bez mapy či plánu, lebo sa tu nedá zablúdiť, sa ponevierame pešou zónou. Prichádzame k Evanjelickému kostolu, kde je aj menšie námestíčko a Oblastná galéria Petra Michala Bohúňa. Konečne prvé miesto, o ktorom môžeme povedať, že je pekné a žiadne kolotočárske reklamy si tu miesto nenašli. Zato pred kostolom si našli miesto sochy Hodžu a Tranovského.
A čo sa mi najviac páčilo v Liptovskom Mikuláši? Netradičná Synagóga, o ktorej by som skôr povedal, že v nej podpisoval svoj prezidentský sľub George Washington. Na svoj pôvodný účel slúžila iba do roku 1979, kedy ju od židovskej obce kúpil ústredný výbor a urobil z nej sklad. Skvelý nápad, nakoniec a našťastie sa ju podarilo zachrániť a dnes patrí Ústrednému zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike, takže je v tých správnych rukách.
Pivovar Liptovär a jeho reštaurácia – ako chutilo?
Možno si to moje malé-veľké ja tam kdesi vnútri vybralo Liptovský Mikuláš aj kvôli tomu, že je to minipivovar. Liptovär je super názov, s ich pivom som sa stretol už viackrát. Nepamätám si presne, ktorý typ to bol, tipujem to na Garbiara, no môžem povedať, že mi veľmi nechutilo, pretože bolo cítiť dymom. A to pri pive nemám rád, ale chcel som im dať druhú šancu priamo pri zdroji. A tak sme sa šli najesť do pivárskej reštaurácie priamo v areáli Liptoväru. Príjemný priestor, hoci trošku sterilný a bez charizmy, je nový a čistý. O tom sa presvedčíte sami, keď prejdete okolo kuchyne, uvidíte tanky na kvasenie piva alebo pôjdete na WC.
Jedálny lístok má logiku a jedlo sme mali na stole prakticky za pár minút. Presne takéto hotovky si predstavujem k pivu – dal som si teľací rezeň a zemiakový šalát, ktorý bol lepší ako ten, ktorý robieva moja stará mama. Super, aj Zuzana bola so svojim guľášom spokojná. A ako som bol spokojný ja s pivom? Ako prvý som si dal pivo Perníkový Mikuláš (Brown Porter), príjemný zimný špeciál, v ktorom naozaj cítite perník, no pokojne by mohol byť silnejší ako len 13°. Ale fajn, chutilo. Druhé som mal MikulAPA 14°C, horkosť bola super, no opäť som tam cítil ten dym. A to mi chuť opäť pokazilo. Každopádne v Mikuláši jedno z najlepších miest, kde sa môžete ísť najesť. Pokojne odporúčam. A ešte tip pre všetkých kaviarenských povaľačov – v bočnej uličke pri Námestí oslobidteľov nájdete pražiareň kávy Aurelica a ja teda osobne kávu nepijem, ale tam to voňalo naozaj božsky.
Ja a tento výlet
- je neuveriteľné, koľko vizuálneho smogu sú ľudia ochotní zniesť, preto je lepšie užiť si niektoré miesta ešte predtým, kým ho nezožerú logá
- nielen Liptovský Mikuláš je plný hnusných, gýčových a kolotočárskych reklám, toto ma čakal v Žiline na Národnej ulici. Za národ a za reklamy!
- myslel som si, že po celý zvyšok večera budem nadávať na vizuálny smog, ako najväčší problém miest, lenže akosi som zabudol, že sa v noci dozviem výsledky volieb
- a zrazu najväčším problémom Slovenska nebol pestrofarebný gýč, ale to, že sa obliekla dohneda, preto je lepšie myslieť vždy farebne, ako hnedo. Každopádne, ak sa zbavíme hnedej a aj tohto kikirikí gýču, budeme sa mať lepšie. Oveľa.
Ak sa vám páči náš cestovateľský blog, môžte nás stalkovať aj na Facebooku.
1 comment