O tom, že výlet do Levoče sa skutočne oplatil, ma presvedčilo už prvých 185 minút.
V autobuse: Žilina – Levoča – až na Ukrajinu, cez okno Liptov, Vysoké Tatry, krása.
Cítil som sa ako školáčk, ktorý ide na svoj prvý výlet: idem tam, na Východ, pre Severana exotický Východ.
Po troch hodinách pohybu hlavy “kniha – okno autobusu” mal môj krk dosť, a to ešte nevedel, že bude sledovať levočský západ slnka.
Ten sme si užili cestou zo stanice do nášho hotela U Leva.
Pripravte sa na to, že v Levoči slovo “lev” a kreatívu s EČV “LE” uvidíte na všetky možné spôsoby.
To nie je náhoda, to je životný štýl.
Levoča potme, potichu, desivo
Po ubytovaní sme sa vydali na prieskum terénu a zrejme sme narazili na najmŕtvejšiu hodinu v Levoči.
Pondelok, 17:00, nedávno zmenený zimný čas, tma, lampy nerozhodne rozmýšľali, či majú svietiť, a prázdne ulice.
V duchu som sa pýtal, či nevyhlásili zákaz vychádzania po západe slnka.
Jano Rozparovač 21. storočia, alebo tak.
Preto nás každá silueta trochu vydesila.
Nachvíľu sme pred tichom, tmou a zimou našli útočisko v Planéte Levoča.
15 tisíc obyvateľov je málo a svoje urobil aj prízvuk – boli sme prezradení, nie sme miestni.
O lokálnych akcentoch, najmŕtvejšom bode zimnej sezóny v Levoči a bizarných svetových/slovenských rekordoch v pečení tiramisu, čapovaní piva či robení mojita sme sa porozprávali s majiteľom.
Vtedy som si prývkrát uvedomil srdečnosť a skromnosť miestnych.
Po čaji, káve a koláči sme sa vydali na druhý okruh mestom.
Lampy sa rozhodli: budú svietiť, a to vylákalo ľudí von.
Aspoň niektorých.
Desivá atmosféra zmizla a už sme videli hradby, ktoré obklopujú historické centrum Levoče.
Čo sa dá robiť v Levoči
Ranné slnko vytiahlo korzovať na Námestie Majstra Pavla okrem dôchodcov, školákov, majstrov s vodováhami aj nás.
Bolo to príjemné: genius loci doby dávno minulej tu žije aj dnes.
Videl som pred sebou trhy zo 16. storočia, keď bola Levoča v rozkvete a stretávali sa tu obchodníci z celej Európy.
Keď sme si námestie dvakrát obišli, pýtali sme sa čo ideme ďalej robiť?
Navštívili Baziliku sv. Jakuba a pozreli sa na svetoznámy oltár – výška 18,6 m, šírka 6,2 m, drevo, žiadny klinec.
Teda to muselo dát příšernou práci, a přitom taková blbost, co?
Povedali bez fotiek, tak bez fotiek.
Pôvodne sme chceli nakuknúť aj na jarmok v budove radnice: lokálni remeselníci vystavujú a predávajú svoje výrobky.
Z nakuknutia sa stal nákup, z výrobkov sa stal náš majetok.
Bolo to milé a pekné, najmä priestory radnice.
Potom sme sa vydali na odvážnu expedíciu mimo hradieb.
Cestou sme natrafili aj na levočský Disneyland.
Práve tu som začal mať pocit, že v Levoči žije silná komunita ľudí, ktorá je súdržná, vzájomne si pomáha.
Možno sa mýlim, ale to, čo som videl, na mňa tak pôsobilo.
Pätnásť tisíc je pätnásť tisíc.
Okrem toho sme objavili aj živé kosačky, balónový sprievod a levočské sídlisko.
Nakoniec sme sa príjemným kopcami lemovanými nízkymi meštianskymi domkami dostali späť na Námestie Majstra Pavla.
Na Levoči je skvelé to, že nech sa vydáte kamkoľvek, vždy sa vrátite späť do centra.
Podvedome, náročky, bez mapy, bez sústredania, vždy.
Levoča je malá a to je super. Väčšinou
Nemám rád, keď mám obmedzený čas a takmer neobmedzený počet miest, vecí, podnikov, ktoré chcem vidieť, navštíviť.
V Levoči nič také nehrozí: našťastie.
Všetko a ešte trochu viac sme videli, navštívili počas jedného dňa.
Mali sme trochu smolu, že jednu z tých troch lepších kaviarní v Levoči (Leutschau CAFE) rekonštruovali.
Aj preto sme si mohli dovoliť luxus návštevy sídliska, areálu nemocnice či second handu s najlepšími kabátmi na svete.
Za euro sme si dopriali luxus z Makyty a Slovenky.
Práve vďaka veľkosti Levoče a dvom dňom v nej sme nasali jej atmosféru zo všetkých strán.
A bola super.
Cítil som sa tu príjemne, niekedy trochu znudene.
Potom som si spomenul, že v Levoči oddychujem a bolo dobre.
Aj preto som mal pocit, že čas tu plynie inak, pomalšie.
Aj preto je Levoča zapísaná v zozname svetového dedičstva UNESCO.
Aj preto by som sa sem rád vrátil.
Aj preto budem na Levoču spomínať iba v dobrom.
Aj preto sa vám oplatí pozrieť fotogalériu.
