Warning: Declaration of W3TC\DbCache_Wpdb::prepare($query, $args) should be compatible with wpdb::prepare($query, ...$args) in /data/a/6/a61a4c52-6875-4c26-9d14-071c6b565a34/travelissimo.sk/web/wp-content/plugins/w3-total-cache/DbCache_Wpdb.php on line 8 Jesenná Čadca: Výlet za architektúrou (fotopríbeh) - travelissimo.sk
travelissimo.sk
Jesenná Čadca: Výlet za architektúrou (fotopríbeh)
4 roky života som nasával informácie a hľadal spôsoby ako sa vyhnúť povinnostiam na strednej škole v Čadci.
V jeseni roku 2017 sme sa tam so Zuzanou vydali.
Tentokrát som našťastie nemusel vstávať pred šiestou na vlak.
A nešiel som ani do školy, ale pozrieť zaujímavú socialistickú architektúru, ktorú som vtedy nevnímal.
Dnes našťastie áno.
A ako povedal Frank Zappa: “Písať o hudbe je ako tancovať o architektúre,” tu je fotopríbeh.
Najlepšie kino. Nikto nešuští čipsami, nechrúme popkorn ani si neutiera mastné ruky z nachos do sedačky. Asi lebo akurát fotím.Interiér čadčianskej železničnej stanice je krásny. Len ten vizuálny smog, ach jo.A svätá Katarína Alexandrijská sa na to musí pozerať. Celý život.A takto vyzerá zvonku, zahalená hmlou. Architekt myslel na tuhé kysucké zimy – strecha sa snehu zbaví sama.Vyčistiť, zbaviť plachtových prístreškov, strhnúť reklamy a krásny hotel je na svete. Ľahšie je však pritiahnuť hostí denným menučkom za 3,60 €.Ryboponorka, svedokovia Jehvovi a začmudené (pol)námestie reklamami. Fontána, z ktorej si robil srandu každý cezpoľný. Miestni, vy to máte ako?Radnica kraľuje Čadci.Sychravé ráno, zachmúrení ľudia, rozkopané cesty. Až má človek pocit, že šťastie sa tu nenosí.Keď som chodil do školy, aj toto bola škola. Dnes už nie je, no slniečko na okne ostalo. Kým autobusy chodia, je to v poriadku. Dá sa ujsť, dá sa prísť. Podľa preferencií.Zelovoc, domáce aj z dovozu.Nádherná autobusová zastávka. Dnes už trochu staromódna: nedá sa na nej rozbiť sklo, ani nemá implantovaný citylight.Stanica Čadca – mesto. A hmla, všadeprítomná.Brutálna mestská plaváreň v Čadci. Zuzana, hmla a farby.Hřiště snov. Plus Zuzana, tá je však tiež sen.Krytá tribúna na futbalovom štadióne. Nepripomína vám niečo? Pozrite sa na striešku pred železničnou stanicou.Z mosta domov. Alebo aspoň na železničnú stanicu.Niekto prichádza, iný odchádza. Kolobeh čadčianskej stanice inšpirovaný životom.Predtým si však musíme obzrieť tú autobusovú. U mně dobrý.A späť do Žiliny. Do pozornosti dávam reliéf na stene. Mešká.Viac ako 5 minút.Prišiel. Nakoniec vždy niekto príde.
Nie som dobrodruh. Namiesto turistických topánok máme radšej pohár vína v ruke. Nie som milovník exotických miest. Namiesto štípanca od komára na Bali dám prednosť večeri v úzkej uličke. A kto som? Tomáš, ktorý má rád pekné veci.
Hoci Zuzana už niekoľko rokov žije v Žiline, lekára má stále v Piešťanoch. A rodinu tiež. Keď išla na prehliadku, navrhol som, že pôjdem s ňou. A ona na moju radosť súhlasila. Piešťany, už prichádzam. Dvojhodinová prechádzka je dostatočne dlhá na to, aby ste stihli kávu s koláčom, vidieť zaujímavé stavby[…]
Vidieť Neapol a zomrieť. Vidieť Rím sa zomrieť. Vidieť Skopje a stačilo. Také nejaké pocity mám 48 hodín po návrate z tohto umelého mesta plného gýčových sôch, čudných ľudí a nábreží, kde z reprákov hrá klasická hudba. Keď sme s Tomášom zistili, že z Bratislavy sa bude lietať do Skopje,[…]
“Moja intímna” zóna je naozaj moja. Na jej územie bez toho, aby som vypustil strážne psy a začala streľba z guľometných hniezd, môže vstúpiť skutočne iba pár ľudí. A podľa toho si vyberám aj svoje destinácie – chcem ísť tam, kde je pekne a nebudem sa musieť pretláčať s desiatkami[…]
Používaním našich stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú robiť veci lepšie.Čo užČítať viac
2 komentáre