Warning: Declaration of W3TC\DbCache_Wpdb::prepare($query, $args) should be compatible with wpdb::prepare($query, ...$args) in /data/a/6/a61a4c52-6875-4c26-9d14-071c6b565a34/travelissimo.sk/web/wp-content/plugins/w3-total-cache/DbCache_Wpdb.php on line 8 Jesenná Čadca: Výlet za architektúrou (fotopríbeh) - travelissimo.sk
travelissimo.sk
Jesenná Čadca: Výlet za architektúrou (fotopríbeh)
4 roky života som nasával informácie a hľadal spôsoby ako sa vyhnúť povinnostiam na strednej škole v Čadci.
V jeseni roku 2017 sme sa tam so Zuzanou vydali.
Tentokrát som našťastie nemusel vstávať pred šiestou na vlak.
A nešiel som ani do školy, ale pozrieť zaujímavú socialistickú architektúru, ktorú som vtedy nevnímal.
Dnes našťastie áno.
A ako povedal Frank Zappa: “Písať o hudbe je ako tancovať o architektúre,” tu je fotopríbeh.
Najlepšie kino. Nikto nešuští čipsami, nechrúme popkorn ani si neutiera mastné ruky z nachos do sedačky. Asi lebo akurát fotím.Interiér čadčianskej železničnej stanice je krásny. Len ten vizuálny smog, ach jo.A svätá Katarína Alexandrijská sa na to musí pozerať. Celý život.A takto vyzerá zvonku, zahalená hmlou. Architekt myslel na tuhé kysucké zimy – strecha sa snehu zbaví sama.Vyčistiť, zbaviť plachtových prístreškov, strhnúť reklamy a krásny hotel je na svete. Ľahšie je však pritiahnuť hostí denným menučkom za 3,60 €.Ryboponorka, svedokovia Jehvovi a začmudené (pol)námestie reklamami. Fontána, z ktorej si robil srandu každý cezpoľný. Miestni, vy to máte ako?Radnica kraľuje Čadci.Sychravé ráno, zachmúrení ľudia, rozkopané cesty. Až má človek pocit, že šťastie sa tu nenosí.Keď som chodil do školy, aj toto bola škola. Dnes už nie je, no slniečko na okne ostalo. Kým autobusy chodia, je to v poriadku. Dá sa ujsť, dá sa prísť. Podľa preferencií.Zelovoc, domáce aj z dovozu.Nádherná autobusová zastávka. Dnes už trochu staromódna: nedá sa na nej rozbiť sklo, ani nemá implantovaný citylight.Stanica Čadca – mesto. A hmla, všadeprítomná.Brutálna mestská plaváreň v Čadci. Zuzana, hmla a farby.Hřiště snov. Plus Zuzana, tá je však tiež sen.Krytá tribúna na futbalovom štadióne. Nepripomína vám niečo? Pozrite sa na striešku pred železničnou stanicou.Z mosta domov. Alebo aspoň na železničnú stanicu.Niekto prichádza, iný odchádza. Kolobeh čadčianskej stanice inšpirovaný životom.Predtým si však musíme obzrieť tú autobusovú. U mně dobrý.A späť do Žiliny. Do pozornosti dávam reliéf na stene. Mešká.Viac ako 5 minút.Prišiel. Nakoniec vždy niekto príde.
Nie som dobrodruh. Namiesto turistických topánok máme radšej pohár vína v ruke. Nie som milovník exotických miest. Namiesto štípanca od komára na Bali dám prednosť večeri v úzkej uličke. A kto som? Tomáš, ktorý má rád pekné veci.
“Piatok. Január s poradovým číslom 29. Deň, na ktorý som sa tešil od 10. augusta, kedy som si zakúpil letenku do Bangkoku. Slovo dalo status, status dal komentár, komentár dal chat a zrazu sme boli dvaja s letenkou do Thajska v mailovej schránke. Ona potom zlákala ju, ja som zlanáril jeho a z dvoch sa stali[…]
Bukurešť bola darček pre Zuzanu. Narodeninový, prekvapivý, bez opýtania. Našťastie som to nekonzultoval s nikým, keby som si prišiel pre radu napríklad k jej dedkovi, asi by ma odradil. Prvé, čo Zuzane povedal, keď sa dozvedel, že ideme do Bukurešti, bolo: “Dávaj si pozor, aby vás tam neokradli.” Lebo jeho okradnúť[…]
Sú mestá, ktoré si zamilujete, a vrátite sa do nich. Sú mestá, ktoré si nezamilujete, a aj tak sa do nich vrátite. Napríklad Atény. Hlavné mesto Grécka bolo v polovici februára slnečné, teplé a plné života. Aspoň vtedy, keď som tu bol prvýkrát. Druhýkrát bolo slnečné, chladné a plné vetra. Aj tak[…]
Používaním našich stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú robiť veci lepšie.Čo užČítať viac
2 komentáre