4 roky života som nasával informácie a hľadal spôsoby ako sa vyhnúť povinnostiam na strednej škole v Čadci.
V jeseni roku 2017 sme sa tam so Zuzanou vydali.
Tentokrát som našťastie nemusel vstávať pred šiestou na vlak.
A nešiel som ani do školy, ale pozrieť zaujímavú socialistickú architektúru, ktorú som vtedy nevnímal.
Dnes našťastie áno.
A ako povedal Frank Zappa: “Písať o hudbe je ako tancovať o architektúre,” tu je fotopríbeh.
Najlepšie kino. Nikto nešuští čipsami, nechrúme popkorn ani si neutiera mastné ruky z nachos do sedačky. Asi lebo akurát fotím.Interiér čadčianskej železničnej stanice je krásny. Len ten vizuálny smog, ach jo.A svätá Katarína Alexandrijská sa na to musí pozerať. Celý život.A takto vyzerá zvonku, zahalená hmlou. Architekt myslel na tuhé kysucké zimy – strecha sa snehu zbaví sama.Vyčistiť, zbaviť plachtových prístreškov, strhnúť reklamy a krásny hotel je na svete. Ľahšie je však pritiahnuť hostí denným menučkom za 3,60 €.Ryboponorka, svedokovia Jehvovi a začmudené (pol)námestie reklamami. Fontána, z ktorej si robil srandu každý cezpoľný. Miestni, vy to máte ako?Radnica kraľuje Čadci.Sychravé ráno, zachmúrení ľudia, rozkopané cesty. Až má človek pocit, že šťastie sa tu nenosí.Keď som chodil do školy, aj toto bola škola. Dnes už nie je, no slniečko na okne ostalo. Kým autobusy chodia, je to v poriadku. Dá sa ujsť, dá sa prísť. Podľa preferencií.Zelovoc, domáce aj z dovozu.Nádherná autobusová zastávka. Dnes už trochu staromódna: nedá sa na nej rozbiť sklo, ani nemá implantovaný citylight.Stanica Čadca – mesto. A hmla, všadeprítomná.Brutálna mestská plaváreň v Čadci. Zuzana, hmla a farby.Hřiště snov. Plus Zuzana, tá je však tiež sen.Krytá tribúna na futbalovom štadióne. Nepripomína vám niečo? Pozrite sa na striešku pred železničnou stanicou.Z mosta domov. Alebo aspoň na železničnú stanicu.Niekto prichádza, iný odchádza. Kolobeh čadčianskej stanice inšpirovaný životom.Predtým si však musíme obzrieť tú autobusovú. U mně dobrý.A späť do Žiliny. Do pozornosti dávam reliéf na stene. Mešká.Viac ako 5 minút.Prišiel. Nakoniec vždy niekto príde.
Nie som dobrodruh. Namiesto turistických topánok máme radšej pohár vína v ruke. Nie som milovník exotických miest. Namiesto štípanca od komára na Bali dám prednosť večeri v úzkej uličke. A kto som? Tomáš, ktorý má rád pekné veci.
“Jak to myslíš, kyselý? Od profesora Rhona z Bubenče nemůžou být kyselé!” Pri legendárnej scéne s koštovaním zaváraných uhoriek v Pelíškach som si myslel, že Bubeneč je nejaké mesto v Česku. Až teraz som sa dozvedel, že je to časť Prahy. A to radšej nepoviem, že som si myslel, že to[…]
Som mestský chlapec, a tak som vedel, že Veľkú noc strávim radšej niekde na výlete ako šibaním. Lebo, neviem, ako to tá Veľká noc robí, ale zase to vyšlo na predĺžený víkend a to by bola škoda sedieť doma. A tak sme dali so Zuzanou strašný brainstorming, šľahali aj blesky,[…]
Takýto rozhovor som mal s tatkom po návrate: – Boli sme v Banskej Štiavnici včera. – Hej? Ja som sa tam bol pozrieť minule na motorke. – A ako sa ti páčilo? – Pre mňa ja Banská Štiavnica srdcovka. Vyrastal som tam, moja babka bola odtiaľ. Ale taká pekná, ako[…]
Používaním našich stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú robiť veci lepšie.Čo užČítať viac
2 komentáre