4 roky života som nasával informácie a hľadal spôsoby ako sa vyhnúť povinnostiam na strednej škole v Čadci.
V jeseni roku 2017 sme sa tam so Zuzanou vydali.
Tentokrát som našťastie nemusel vstávať pred šiestou na vlak.
A nešiel som ani do školy, ale pozrieť zaujímavú socialistickú architektúru, ktorú som vtedy nevnímal.
Dnes našťastie áno.
A ako povedal Frank Zappa: “Písať o hudbe je ako tancovať o architektúre,” tu je fotopríbeh.
Najlepšie kino. Nikto nešuští čipsami, nechrúme popkorn ani si neutiera mastné ruky z nachos do sedačky. Asi lebo akurát fotím.Interiér čadčianskej železničnej stanice je krásny. Len ten vizuálny smog, ach jo.A svätá Katarína Alexandrijská sa na to musí pozerať. Celý život.A takto vyzerá zvonku, zahalená hmlou. Architekt myslel na tuhé kysucké zimy – strecha sa snehu zbaví sama.Vyčistiť, zbaviť plachtových prístreškov, strhnúť reklamy a krásny hotel je na svete. Ľahšie je však pritiahnuť hostí denným menučkom za 3,60 €.Ryboponorka, svedokovia Jehvovi a začmudené (pol)námestie reklamami. Fontána, z ktorej si robil srandu každý cezpoľný. Miestni, vy to máte ako?Radnica kraľuje Čadci.Sychravé ráno, zachmúrení ľudia, rozkopané cesty. Až má človek pocit, že šťastie sa tu nenosí.Keď som chodil do školy, aj toto bola škola. Dnes už nie je, no slniečko na okne ostalo. Kým autobusy chodia, je to v poriadku. Dá sa ujsť, dá sa prísť. Podľa preferencií.Zelovoc, domáce aj z dovozu.Nádherná autobusová zastávka. Dnes už trochu staromódna: nedá sa na nej rozbiť sklo, ani nemá implantovaný citylight.Stanica Čadca – mesto. A hmla, všadeprítomná.Brutálna mestská plaváreň v Čadci. Zuzana, hmla a farby.Hřiště snov. Plus Zuzana, tá je však tiež sen.Krytá tribúna na futbalovom štadióne. Nepripomína vám niečo? Pozrite sa na striešku pred železničnou stanicou.Z mosta domov. Alebo aspoň na železničnú stanicu.Niekto prichádza, iný odchádza. Kolobeh čadčianskej stanice inšpirovaný životom.Predtým si však musíme obzrieť tú autobusovú. U mně dobrý.A späť do Žiliny. Do pozornosti dávam reliéf na stene. Mešká.Viac ako 5 minút.Prišiel. Nakoniec vždy niekto príde.
Nie som dobrodruh. Namiesto turistických topánok máme radšej pohár vína v ruke. Nie som milovník exotických miest. Namiesto štípanca od komára na Bali dám prednosť večeri v úzkej uličke. A kto som? Tomáš, ktorý má rád pekné veci.
O tom, že výlet do Levoče sa skutočne oplatil, ma presvedčilo už prvých 185 minút. V autobuse: Žilina – Levoča – až na Ukrajinu, cez okno Liptov, Vysoké Tatry, krása. Cítil som sa ako školáčk, ktorý ide na svoj prvý výlet: idem tam, na Východ, pre Severana exotický Východ. Po[…]
Ľubo je náš kamarát, ktorý radšej ide 30 hodín na motorke, ako keby mal 2 hodiny letieť. Naposledy bol v Maroku a síce tam priletel, letela s ním aj jeho motorka. Ako dopadla táto výprava a čo všetko už zažil za svoj motorkársky život? 3 motorky, 3 jazdci, Maroko a púšť.[…]
Tento nadpis som mala v hlave hneď, ako som vystúpila z autobusu na Piata Universitatii – v centre hlavného mesta Rumunska. Okolo mňa sa mihali desiatky tmavých hláv, všade voňali výrazné parfémy, čerstvé koláče a na cestách sa v štyroch pruhoch miešali staré dacie s luxusnými Porsche. Takže ešte plná[…]
Používaním našich stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú robiť veci lepšie.Čo užČítať viac
2 komentáre