4 roky života som nasával informácie a hľadal spôsoby ako sa vyhnúť povinnostiam na strednej škole v Čadci.
V jeseni roku 2017 sme sa tam so Zuzanou vydali.
Tentokrát som našťastie nemusel vstávať pred šiestou na vlak.
A nešiel som ani do školy, ale pozrieť zaujímavú socialistickú architektúru, ktorú som vtedy nevnímal.
Dnes našťastie áno.
A ako povedal Frank Zappa: “Písať o hudbe je ako tancovať o architektúre,” tu je fotopríbeh.
Najlepšie kino. Nikto nešuští čipsami, nechrúme popkorn ani si neutiera mastné ruky z nachos do sedačky. Asi lebo akurát fotím.Interiér čadčianskej železničnej stanice je krásny. Len ten vizuálny smog, ach jo.A svätá Katarína Alexandrijská sa na to musí pozerať. Celý život.A takto vyzerá zvonku, zahalená hmlou. Architekt myslel na tuhé kysucké zimy – strecha sa snehu zbaví sama.Vyčistiť, zbaviť plachtových prístreškov, strhnúť reklamy a krásny hotel je na svete. Ľahšie je však pritiahnuť hostí denným menučkom za 3,60 €.Ryboponorka, svedokovia Jehvovi a začmudené (pol)námestie reklamami. Fontána, z ktorej si robil srandu každý cezpoľný. Miestni, vy to máte ako?Radnica kraľuje Čadci.Sychravé ráno, zachmúrení ľudia, rozkopané cesty. Až má človek pocit, že šťastie sa tu nenosí.Keď som chodil do školy, aj toto bola škola. Dnes už nie je, no slniečko na okne ostalo. Kým autobusy chodia, je to v poriadku. Dá sa ujsť, dá sa prísť. Podľa preferencií.Zelovoc, domáce aj z dovozu.Nádherná autobusová zastávka. Dnes už trochu staromódna: nedá sa na nej rozbiť sklo, ani nemá implantovaný citylight.Stanica Čadca – mesto. A hmla, všadeprítomná.Brutálna mestská plaváreň v Čadci. Zuzana, hmla a farby.Hřiště snov. Plus Zuzana, tá je však tiež sen.Krytá tribúna na futbalovom štadióne. Nepripomína vám niečo? Pozrite sa na striešku pred železničnou stanicou.Z mosta domov. Alebo aspoň na železničnú stanicu.Niekto prichádza, iný odchádza. Kolobeh čadčianskej stanice inšpirovaný životom.Predtým si však musíme obzrieť tú autobusovú. U mně dobrý.A späť do Žiliny. Do pozornosti dávam reliéf na stene. Mešká.Viac ako 5 minút.Prišiel. Nakoniec vždy niekto príde.
Nie som dobrodruh. Namiesto turistických topánok máme radšej pohár vína v ruke. Nie som milovník exotických miest. Namiesto štípanca od komára na Bali dám prednosť večeri v úzkej uličke. A kto som? Tomáš, ktorý má rád pekné veci.
Sú dvaja. Ako my. Pozerajú sa na svet cez objektívy svojich fotoaparátov a zároveň zachytávajú samých seba. Takí sú blogeri Zuzka a Peťo, ktorých úžasné diptychy si môžete pozrieť na Facebooku. Sadli sme si do nášho Airbnb bytu v Budapešti oproti sebe a stlačili spúšť na foťákoch. Vznikli dve podobné[…]
Zvyčajne to býva tak, že si pred naším predĺženým víkendom sadnem k počítaču a napíšem zoznam miest, ktoré nemôžeme vynechať, urobím rešerš kaviarní a bistier a pozriem nejaké cestovateľské hinty. Tentokrát to bolo inak, mala som veľa práce, tak sa o všetko postaral Tomáš. Neviem vám teda garantovať, že toto,[…]
Keď som začiatkom roka písal “10 miest v Európe, ktoré sa oplatí navštíviť“, na bronzové, tretie miesto som dal Skopje. Dal by som ho tam aj po jeho návšteve? Zrejme nie. Vrátil by som sa sem ešte? Rozhodne. Dnes sa tu realizuje projekt “Skopje 2014”, ktorého cieľom je vrátiť hlavnému mestu Macedónska jeho[…]
Používaním našich stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú robiť veci lepšie.Čo užČítať viac
2 komentáre