Vždy, keď bol nejaký masový ošiaľ, stál som obďaleč a zdiaľky to všetko pozoroval. A až potom, keď eufória opadla, som sa na to pozrel zblízka. Naposledy to bola knižka „Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol“, nechcel som ju čítať, lebo všetci o nej rozprávali a tým by ma ovplyvnili. A tak som si počkal, kým o tom prestanú rozprávať a písať tí, ktorí si prečítajú jednu knižku ročne. Lenže cestovanie je iné, tam nemôžete čakať, že ľudia zrazu prestanú chodiť do Paríža, Viedne či Budapešti a vy tam zrazu budete jediný turista. Existujú dve možnosti – vyraziť tam mimo hlavnú turistickú sezónu, alebo si vybrať menej prevarenú náhradu. A tak, keď som rozmýšľal či Budapešť alebo niečo iné, vybral som si to niečo iné. A v mojich očiach je iný Győr.

Čo je niečo iné v Maďarsku

Nie som zrovna ten typ, ktorý potrebuje ísť za každú cenu proti prúdu, no keď si mám vybrať medzi davmi turistov a pokojnejšou atmosférou nepoznaného, nie je to pre mňa komplikované. Vždy si vyberiem to miesto, kde nemusím vykrikovať: „Pozri sa, aha! Mravci. Mravci chodia!“ Aj preto v mojom cestovateľskom ringu Győr uštedril Budapešti rýchle K.O.. Navyše je to kúsok z Bratislavy a chodí tam ten slávny Žltý autobus a 7 €? Ako zadarmo, alebo za dve lepšie pivá. Stačilo mi vidieť pár fotiek a vedel som, že sa mi tu bude páčiť. Sranda je, že som si vôbec nepozeral, či tu budeme mať čo robiť, alebo to dáme na bezprízorné prejedanie sa v maďarských reštauráciach.

Mesto, kde sa dostanete všade pešo

Z autobusovej stanice je to do centra približne 10 minút aj s batožinou, z vlakovej o polovicu menej. Peši samozrejme. Ako prvá vás zdvorilo privíta mestská radnica a postupne sa začína pred vami otvárať celý Győr. Bezcieľne sa túlate uličkami a je vám jedno, že na chrbte máte ťažký batoh a v ruke cestovnú tašku. Dôležité je, že si s týmto nenápadným maďarským mestom rozumiete. Štvrte s vilami, v ktorých určite kedysi ordinovali lekári, úradovali právnici a na klavíri tu hrali vznešení ľudia, dnes za nich rozpráva príbehy už iba patina na domoch. Tá im však pristane. Až by som povedal, že sú sexi. V historickom centre nájdete už aj nejakých tých turistov, reštaurácie, ktoré vyzerajú na prvý pohľad ako klasické „tourist traps“, no celková atmosféra mi je sympatická. Až príliš, preto sa radšej vyhýbam maďarskej barack pálenke, aby som to neprehnal a neskončil s ňou v posteli.

Pocit bezpečia a uvoľnenosti

Je zaujímavé, ako vo vás hodina a čosi cesty autobusom dokáže dostať na miesto, kde sa vám úplne zmení vnímanie reality. Pocity sa opisujú asi tak dobre, ako sa chytá mrštná šťuka do naolejovaných rúk, no predsa to skúsim. V Győri som sa cítil tak zvláštne bezpečne. A bolo jedno, či sa prechádzam po hlavnej triede alebo kráčam opustenou ulicou o polnoci, vždy som sa cítil príjemne a uvoľnene. A tento pocit so mnou chodil po štvrti plnej meštianskych domov, po hlavnej tepne mesta či pri korzovaní na brehu Dunaja. Neviem, či to je tým, že som tu nestretol ani jedného policajta, žiadnych podivínov väčších ako ja alebo kvôli tomu, že to bolo minimum reklám. No jednu vec viem – toto je ten povestný „genius loci“, o ktorom všetci básnia. Odteraz sa chcem takto cítiť v každom meste, ktoré navštívim.

Kam za jedlom a príjemným posedením

Čím viac človek chodí, tým je hladnejší, a keď už natrafí aj na auto s EČV, na ktorom je napísané „JEM 310“ je čas na obeda. Základným pravidlom je vyhnúť sa spomínaným tourist trapom, kde sa dobre nenajete a ešte za to veľa zaplatíte. Na pomoc sme si zobrali Foursquare a kúsok po 12:00 sme sa dovalili do reštaurácie La Mareda, kde bolo beznádejne plno a pekne. No, keďže tam robili „menučko“ aj v sobotu, 5 minút sme si počkali pre vchodom, sadli si a zrazu sa pred nami objavila polievka. Keď sme ju dojedli, čašníčka sa nás po maďarsky niečo spýtala, keď zistila, že žiadny ugrofínsky jazyk neovládame, poslala za nami čašníka, u ktorého sme si objednali. A bolo to dobré, nehralo sa to na nič, bolo to poctivé a naše hladné bruchá skladali oslavné sonáty na toto miesto.

Najchrumkavejšiu a fakt dobrú pizzu sme mali v Pizza Piccolino, taký nenápadný malý „fast-food“, ktorý ma o to viac prekvapil. A na druhý deň som zistil, že Győr má aj dobrú reštauráciu pre turistov – Pálffy Étterem – veľké porcie a opäť domáca kuchyňa, ktorá neskrýva svoje nedokonalosti za žiadny make up z petržlenovej vňate. Keby ste sa pýtali, čo pijú Maďari okrem Tokaju a barack pálenky, tak vedzte, že pivo. A vedia ho robiť fakt super, tri špeciály som si doniesol aj domov. Tri čapované a desiatky fľaškových pív z minipivovarov a roztomilú obsluhu, ktorá sa s vami podelí aj o vlastný čaj nájdete v pivotéke Beerka. Nielen obsluha, ale aj priestor sa postará o to, aby ste sa tu cítili dobre.

Győr a jeho highlighty

• Neveril som, že maďarské pivo môže byť také dobré. Odteraz už nie som neveriaci Tomáš.
• Győr mi chcel ukradnúť srdce – svojou atmosférou. A ja som neodolal, kúsok som z neho odlomil a hodil ho miestnym holubom.
• Vždy, keď som platil Forintami, cítil som sa ako boháč. Keď som zaplatil a prerátal si cenu, tešil som sa, ako málo som platil. Je to tu naozaj cenovo príjemné.
• Nemusel som ani raz kričať: “Aha, mravci chodia!” a cítil som sa tu slobodne.
• Nemusel som nosiť rúško, aby som sa chránil pred vizuálnym smogom. Reklám tu bolo skutočne málo.
• Bolo geniálne slnko a niektoré fotky sa naozaj podarili. Veď aha.

 Chcete dostať ďalšie skvelé tipy na výlet? Sledujte nás na našom Facebooku.

Tomáš

Nie som dobrodruh. Namiesto turistických topánok máme radšej pohár vína v ruke. Nie som milovník exotických miest. Namiesto štípanca od komára na Bali dám prednosť večeri v úzkej uličke. A kto som? Tomáš, ktorý má rád pekné veci.

More Posts - Website