Niekedy je srdcom Európy Bologna, inokedy nájdete stred sveta vo Vrbovom, a tak sme naše srdcia nasmerovali do Čičmian. Zo Žiliny je to 70 minút jazdy autobusom, a keď sa k tomu pridá fasa jarné počasie, radosť cestovať. Pokojne aj v teniskách, ale až do chvíle, kým okolo cesty nezačal pribúdať sneh. Vtedy mi úsmev na tvári trošku zamrzol, lebo Čičmany ležia vo výške 655 m n. m. v Strážovských vrchoch a tak nejako som nerátal s tým, že tu bude sňahu viac ako v Žiline. A čo tu nás čakalo okrem snehu?
Čičmany a ornamenty
Ešte nás tu čakal studený vietor, lebo veď nech si užijeme pravú čičmanskú jar. Mesto, ktoré je zapísané v zozname UNESCO, predsa nemusí robiť na turistov dojem počasím. A keď som si pomyslel, že autobus do Žiliny nám ide až o 5 hodín, chcel som ísť radšej na borovičku do Čičm Anskej krčmy (tak sa volala). Česi, ktorí išli s nami autobusom a večer predtým vypili asi všetky zásoby krčmy v Rajeckých Tepliciach, tam zamierili rovno. My sme zase krivo išli k Čičmanskému kostolíku a že ten, kto pije, nedokáže chodiť rovno. Blbosť.
Pri kostole je aj cintorín a všetko toto je na kopci, takže tu fúka ešte viac a radšej sme sa išli ukryť do závetria typických čičmanských domov. Viete, ako vznikla táto tradícia? Čičmianske ornamenty pôvodne slúžili na ochranu dreva pred vlhkosťou, škodcami či hubami. Drevo sa pôvodne natieralo vápnom, ale ako to býva zvykom, ľudová tvorivosť je nekonečná, a tak sa pridali aj rôzne ornamenty. Tie sa maľovali iba na obytné domy a robili to iba ženy. A keďže ľudská súťaživosť je nekonečná približne tak ako vesmír, Čičmany vyzerajú dnes tak, ako vyzerajú.
Čičmany sú naozaj malé
Čičmany sú malé, ale pekné. Aj preto vaša návšteva tu bude vyzerať asi takto: “Aha, aký pekný dom. A tu ďalší. Ale ani tento nie je škaredý.” A zrazu vám neostane nič iné iba s troškou trpkosti a zároveň skrytou nádejou vysloviť magickú otázku: “A to je už všetko?” Áno, je. Na Čičmany vám stačia pokojne dve hodiny a vo februárovej zime aj hodina a pol. Je to pekná dedinka, zaslúži si byť v zozname UNESCO, lebo ide o stredoeurópsky originál, ale zase nečakajte niečo, kde vám nebude stačiť ani deň na to, aby ste všetko videli. Napríklad tým Čechom stačila na všetko dôležité a aj vyrovnávací panák menej ako hodina, lebo odišli najskorším autobusom.
Kde sa najesť v Čičmanoch
Nemyslite si, že budete mať na výber. Na hlavnej ulici nájdete penzión Katka a penzión Javorina. My sme šli do Javoriny, lebo deň predtým sme dostali naň odporučenie. A Javorina nesklamal – jedlom. Vnútri to je typická ľudová reštaurácia, ktorej vchod strážia dva ťarbavé psy a za oknom perzská mačka. Sobota, pol jednej, čas obeda a reštaurácia plná, takže sme sa otočili na päte a potom, o pol hodinu, vrátili späť. Sadli sme si, no okrem psov tu bola ťarbavá aj obsluha a všetko jej trvalo. Čo ma však potešilo, že sa všetky suroviny snažia vypestovať, vychovať či vyrobiť sami, a keď im to nejde, tak im pomôže mäsiar Miro či bylinkár Karol. Jednoducho mali super domáci čaj, mäso z vlastného chovu a silný domáci vývar. Takže si nasadím klapky na oči, a keď príde reč na jedlo v Čičmanoch, tak Javorina je jasnou voľbou.
Ja a Čičmany
- je tu veľa mačiek, až tak, že by sa to mohlo pokojne volať Čičmačky
- v Čičmanoch stále pribúdajú aj nové domy s typickým vzorom, takže sa nimi nedajte oklamať a nepovažujte ich za kus histórie
- je to tu pekné a tak typicky dedinské – aj keď mrzne, stretnete tu chlapa, ktorý ide do krčmy iba v tričku, rifliach a papučiach
- aj keď som sa tešil, že to v teniskách prežijem bez ujmy, lebo mi zima nebola, tak pre istotu som sa šmykol a padol grotesknejšie ako v Neváhaj a toč!
- a tu je ako najzlatší klinec celého programu niekoľko fotiek z mojej chránenej fotografickej dielne, kochajte sa a nenabúrajte so svojou škodovkou do stodoly
3 komentáre