“Brno, Brnóó, buzerantů plno!”
Tak sa spieva v obľúbenej rýmovačke chlapcov, ktorí cez víkend radi vydiskutujú svoje názory na futbalovom štadióne letiacim sedadlom či kameňom.
Zahrali sme sa na investigatívnych novinárov lepších ako Ján Tribuľa, kúpili lístky na Regiojet autobus, zbalili knižky na cestu a vyrazili.
Prišli sme do metropoly Moravy zistiť, čoho je tam naozaj plno.
Po vystúpení som mal okamžite jasno v tom, čoho je v Brne plno – zimy, tmy a vetra.
A Slovákov.
Užite si ranné Brno
Mesto sme si prvýkrát užili až ráno – svietili slnko, vtáky štebotali a my sme mali celé Brno pre seba.
Najprv sme si dali raňajky v 4 pokojích, ktoré sú zaujímavým konceptom — skoro non-stop podnik, kde sa pije do rána a miešajú sa tu ľudia začínajúci svoj deň vajcami benedikt a ľudia končiaci svoj večer (niektorí zrejme aj život) vodkou alebo vínom.
Tu sme sa stihli pohádať a polovičku Brna sme si užívali v božskom tichu.
Teda skoro, lebo nám do cesty vstúpili Trhy na Zelňáku.
A vtedy sme mali pocit, že Brno je plné byliniek a čerstvej zeleniny, hoci to ani jeden z nás nahlas nepovedal.
Zasipela na nás aj neďaleká legendárna Husa na provázku, a okolo nej sme po mačacích hlavách vybehli ku Katedrále sv. Petra a Pavla.
Tu sme zase mali pocit, že Brno nie je vôbec plné — aspoň tak hovorili prázdne ulice.
Cestou dole som začal mať pocit, že všetky tie recenzie na skvelé bistrá, podniky a reštaurácie, neklamú.
A že ich je v Brne naozaj plno.
Aj bolo.
Prechádzka na Špilberk
Po ceste na známy hrad Špilberk sme zastihli jar v najlepšej forme.
Išli dole bundy aj naše sánky pri pohľade na rozkvitnuté stromy s peknými výhľadmi.
K Špilberku sme vyšliapali cez priestranný park plný kľukatých cestičiek, zelene a mačacích hláv.
Keď sme prišli na hrad, bol som v šoku, koľko zbytočných reklamných plagátov viselo na hradbách, dverách a všade.
Obišli sme si to pomaly dokola, hlava sa nám nezatočila, a nespadli sme do priekopy.
Tých tam nebolo plno, iba jedna, ale veľkááá.
Dnu sme nešli, dali sme prednosť sviežemu vzduchu pred zatuchlinou.
Radšej sme sa pozerali, ako ľudí fascinujú penisy.
Tých je vraj v Brne tiež dosť.
Kníhkupectvo v Moravskej galérii
Práve pred Moravskou galériou je obľúbená penisoidná socha jazdca na koni.
Znázorňuje Jošta Lucemburského, ale kto by si už len pamätal jeho meno, keď zospodu vyzerá ako mužské prirozdenie.
Keby nevyzerala, nechcelo by ju vidieť toľko ľudí.
Skutočne, chvíľami to vyzerá tak, že Brno je plné ľudí, ktorí chcú vidieť poriadny čurák.
A je zaujímavé sledovať, kvôli čomu je človek ochotný stáť vo fronte.
Ale iba chvíľu, potom vás to prejde.
Vtedy je ideálna chvíľa pozrieť sa do Moravskej galérie, kde majú krásne kníhkupectvo s ešte krajšími titulmi.
Ani jeden z nás neodolal a odniesli sme si zopár zaujímavých kúskov.
Chceli sme ísť aj na výstavu, ale tá naša vyvolená, bola v inej budove Moravskej galérie v inej časti Brna.
Asi tu majú naozaj plno pobočiek Moravskej galérie.
No pri hľadaní toalety som narazil na takúto krásu.
Brno a funkcionalizmus
Knižka o tvorbe Bedřicha Rozehnala a jeho funkcionalistickej tvorbe ma namlsala na Vilu Tugendhat.
Zhodou okolností som si v nej listoval pred zaujímavou funkcionalistickou stavbou Janáčkovho divadla, kde to žilo — ľudia sedeli na betónových kvádroch, z neďalekého parku sa ozývali ptáčky a bolo tu asi milión parkouristov.
Tých je v Brne naozaj plno.
Určite sa poprechádzajte alebo aspoň pohojdajte v neďalekom parku, sú odtiaľ pekné výhľady.
Napríklad takéto.
Keď sme sa dostali do štvrte s Vilou Tugendhat, aj ďalšie budovy mali podobné funkcionalistické čaro.
No úplne nás odrovnala čarovná kavárna Pole s obrovskými presklenými výkladmi, z ktorej sa nám vysmievala uzavretá spoločnosť (musíme sa vrátiť na návštevu).
Keď sme sa dostali k nášmu tugendhatskému cieľu, vedeli sme, že sa dnu nepozrieme — rezervovať si prehliadku je nutné aj niekoľko mesiacov vopred.
A navyše sme tam prišli 16:50 a otvorené bolo iba do 17:00, takže aj keby sa na nás usmialo šťastie a získali sme miesto po niekom, kto si ho nevážil a neprišiel, dnu by sme sa nedostali.
Nabudúce to určite dáme, lebo je to veľká krása.
Vynahradili sme si to o pár dní neskôr, keď Adam Gebrian naživo streamoval 45 minút z Vily Tugendhat a pozerali sme s otvorenými ústami.
Brno a skvelé gastro
No čoho je v Brne určite plno a oplatí sa ochutnať, vychutnať, ovoňať a zažiť sú bistrá, podniky a reštaurácie.
Tu je pár tipov, ktoré stoja za to. A pokojne aj za viac:
4 pokoje
a keď sa tam vrátime nabudúce, pridám aj ďalšie super miesta.
A ako dopadla naša investigatíva?
V Brne je plno super miest – galérií, bistier, street spotov, pamiatok, penisov, kaviarní, Slovákov a asi všetkého.
Vlastne nie, je tu iba jedna Vila Tugendhat a to ma setsakramentsky mrzí.
Uživili by sa tu aj dve.
Tu si prečítate, ako sa páčilo Zuzane v Brne.
