Keď idete na výlet s vybitým foťákom, môžete z toho mať rôzne pocity. Sklamanie, hnev, smútok, ale aj čistú praobyčajnú ľahostajnosť. To posledné bol môj prípad. Môj a Liptovského Mikuláša.
Tri čiaročky mi vydržia celý víkend. No iba v prípade, že si ho nestrčím do kufra omylom zapnutý. Prišla som na to až v Mikuláši. Srdce krásneho Liptova sme si vybrali ako destináciu na sobotný výlet. Poprechádzame sa po meste, niečo pofotíme, dobre sa najeme a o pár hodín sme zase doma. Cesta zo Žiliny vlakom trvá niečo vyše hodiny a keď máte šťastie, že sa v ten víkend koná aj World Cup v Jasnej, teta na stanici vám odporučí zľavnený spiatočný lístok. 6,60 za oba smery je dobrý deal.
Kráľovstvo vizuálneho smogu
To ma potom ani tak nemrzelo, že tam skoro nič nebolo. Fakt. Stanica vyzerá ako zakonzervovaná v čase. Privíta vás krčma s označením IV. cenová, staničný bufet s ručne maľovaným plagátom a 30-ročné palmy, ktoré pod vrstvou prachu vyzerali ako šedivé. No dobre, takmer každá vlaková stanica na Slovensku má nejaké tie chyby. Odpustené.
Cestou do centra stretnete Jednotu, pekáreň, PRIOR, nejaké tie second handy a predajne so suvenírmi, kde stoja magnetky rovnako ako v Bologni. Ani sa nenazdáte a ste v srdci Liptovského Mikuláša. Námestie, na jednej strane Kostol sv. Mikuláša na druhej strane meštiansky dom a kúsok odtiaľ budova, v ktorej súdili Juraja Jánošíka. Rýchlokurz pamiatok Liptovského Mikuláša máte rázom za sebou.
My, Slováci, sme takí kolotočári. Asi by na mňa ten Liptovský Mikuláš tak čudne nezapôsobil, keby nebola každá jedna pekná budova zakrytá polystyrénovým zateplením či desiatkami reklamných pútačov. Preteky nevkusu, fakt. Úplnou náhodou sme zablúdili k budove synagógy, ktorá nás teleportovala do Grécka, tam sme si zraky trochu upokojili a išli sme sa radšej najesť.
Kde sa dobre najete v Mikuláši?
Neviem, či by som mala toľko odvahy skočiť do ľubovoľnej “tradičnej” reštaurácie v centre. Skôr teda nie. Kvantá vizuálneho smogu, schizofrenické podniky, ktoré chcú byť naraz reštauráciou, tavernou, pizzeriou a ponúkajú aj bryndzové halušky či grilovaný encián a do toho čapujú Bažanta vás síce budú lákať pútavými reklamami, no odolajte. Kúsok od centra je pivovarská reštaurácia Liptovär. Prišli sme tam 11:59, hoci otvárali o 12:00, lebo sme už boli unudení ako psi. Prostredie také neutrálno-nudné, no kuchyňa skvelá. Dala som si guláš (teda guľáš) s knedľou a Tomáš viedenský rezeň so zemiakovým šalátom. Chutilo, Tomášovo ešte viac ako moje. Za kompletný obed s dezertom, šípkovou limonádou a pivami pre dvoch hladošov sme zaplatili 30 eur. Veľa? Áno, veľa. Ale obsluha bola milá.
Kam na kávu v Liptovskom Mikuláši?
Vôňa čerstvo upraženej kávy nás zaviedla do pražiarne a kaviarne Aurelica. Neviem, akú ma medzi domácimi reputáciu, no mne chutila a aj sa tam celkom príjemne sedelo. Takže vám ju určite odporúčam. Nájdete ju v centre v Baťovej uličke.
Sú európske mestá, ktoré vám majú čo ponúknuť na týždňovú dovolenku, potom sú tu také, v ktorých strávite nabitý predĺžený víkend a tie ako stvorené na jednodňové výlety. Potom je tu Liptovský Mikuláš, kde si prebehnete centrum, múzeum, zopár kostolov a chcete ísť domov. Ale aby som len nehejtovala. Keď sa chcete počvachtať, tak určite nevynechajte Aqupark Tatralandia, keď sa chcete polyžovať, Liptovský Mikuláš je skvelá východisková stanica.
Ak si chcete pozrieť fotky a prečítať si mužský pohľad na Liptovský Mikuláš, kliknite na Tomášov článok. Aj tieto fotky boli, samozrejme, jeho.
