O tom, či je päť dní na jedno mesto veľa, alebo málo, sa veľmi neoplatí baviť. Napríklad v takej Žiline žijem už tisícky dní a dá sa to tu relatívne vydržať. Každopádne po troch dňoch v Bologni mi výlet do Modeny prospel. Nové prostredie, nové mesto, nové zážitky a pekný slnečný deň. Čo viac si môže človek priať? Napríklad to, aby ste tu narazili na čokoládové trhy. Aj keď si to človek praje, telo po stovkách gramov čokolády – tekutej, pistáciovej, v zmrzline – už také nadšené nie je.
Ako sa dostať z Bologne do Modeny
Ideálne vlakom z hlavnej železničnej stanice. To je tá, kde sa píše Bologna C.LE alebo Stazione Centrale. Keby ste sa tu nevyznali v obrovských tabuliach s odchodmi vlakov, vpravo stojí teta, ktorá vie dobre po anglicky a nasmeruje vás k pokladni. Lístok z Bologne do Modeny nás stál 3,75 €, spiatočný dvojnásobne viac. Žiadna zľava, ale aspoň sme si na čokoládových trhoch nemuseli hovoriť, že sme ušetrili, a tak si môžeme kúpiť viac čokolády a poriadne sa dožrať. Cesta trvá menej ako pol hodiny a vlak typu Regionale valí ako blázon. A taková zvláštnosť, síce Taliani “nesbířají figúrky slonú”, ale lístok na vlak si musia označiť ešte pred nastúpením do vozňa. Nespoliehajte sa na sprievodcu, lístok si musíte označiť sami, pred vstupom na perón nájdete označovače a či sú aj vo vlaku? V tom jednom, ktorým sme išli, som si ich nevšimol.
Múzeum Enza Ferarriho
Stratiť sa v Modene by bolo asi celkom umením, pretože hneď ako vyjdete zo železničnej stanice, narazíte na chodníku na farebne označené šípky a navigačné tabule. A hneď, pekne čierne na žltom, koľká symbolika, sa na mňa usmialo múzeum Ferrari. Reku, o autách viem iba to, že majú štyri kolesá, motor a riadia sa volantom, ale toto by som si pozrel. Cesta do múzea trvala asi 7 minút kačacou chôdzou a užívaním si ticha a prázdnych ulíc. Sobotné ráno o pol jedenástej vyzerá v Taliansku takto, teda aspoň v Modene.
Žltá brána s nápisom “Museo Casa Enzo Ferrari” sa nedá prehliadnuť. Vošli sme do pekne udržiavaného dvora, kde stál jeden starý domček a jedna moderná hala. Ževraj domček Enzo predal, aby si mohol kúpiť svoje prvé pretekárske auto. Emócie. Taliani vedia, ako sa predať. A tak si po minútovom rozmýšľaní kupujeme lístky za 15 €. Celkom dosť na to, že to je múzeum bez jazdy na na okruhu Maranello, ale zase v Taliansku stojí jedna porcia cestovín na večeru 10 € a Ferrari je predsa vzácnejšie ako tagliatelle.
Prehliadka začína v starom domčeku a už po prvom vstupe viem, že tých 15 € sa oplatilo zaplatiť. Veľmi pekne pripravená prehliadka – obrazy, citácie, motory a hlavne autá. Ferarri – červené aj nečervené, staré aj nové, formuly aj člny. A to som zvedavý, čo ma čaká v modernej hale.
Prekvapenie sa koná – pri vstupe na vás čaká historický veterán Alfa Romeo. No po tom, čo vám slečna roztrhne lístok, už je to zase Ferrari. A dve Maserrati. To je to auto, ktorého Neptúnov trojzubec je v jeho znaku. Výstava vyzerá ako garáž nejakého filmového superhrdinu. Alebo zločinca, napríklad takého Fantomasa. Užite si to so mnou aj vy, aspoň takto, fotkami. Hľa.
Čo vidieť v Modene
Nemusíte mať žiadny vzťah k autám, stačí mať rád estetično a múzeum Ferrari sa vám bude páčiť. Hodinku a pol tu dokážete úplne v pohode, nie, zabiť nie, užiť si. Tak je to správne. A potom vás značky privedú do parku Ducale Estense. Príjemný park s palácom, vzácnym stromom, ktorý strážia kohúty, lavičkami a jazerikom s fontánou. Oddychovať dovolené.
Ďalej sa dostanete na Piazza Rome, námestie, kde je budova Accademia Militare, fontána, socha a super atmosféra. Kúsok odtiaľ je ešte aj kostol San Domenico. A ako to tu vyzerá? Radšej pridám fotku, ako keby som mal napísať “super”.
A ako vyzerá tá slávna vojenská akadémia? Takto.
Z Piazza Rome sa môžete vybrať na známejšiu a asi ešte krajšiu Piazza Grande hneď niekoľkými uličkami. No ak si to strihnete cez ulicu Cesare Battisti vychutnáte si takýto pohľad na dominantu Modeny – Duomo di Modena.
Keď sa dostanete na Piazza Grande, otvorí sa pred vami neveľké námestie, ktoré bolo počas našej návštevy zaplnené stánkami s tehličkami, tabuľkami, zmesami, bonbónmi či pralinkami z čokolády. Okrem toho ste nemohli odrtrhnúť oči od dómu aj s jeho vežou.
Modenskému dómu viac ako zdatne sekundovala aj modenská radnica.
A čo ďalej? Najlepšie urobíte, keď sa budete len tak túlať uličkami v centre. Centrum Modeny nie je nijako obzvlášť veľké, môžete tu ešte naraziť na Divadlo Luciana Pavarottiho, univerzitu alebo aj takéto parádne uličky.
Modena a môj pocit z nej
Modena mi dala presne to, čo som hľadal v Bologni. Prázdne a tiché uličky, ktoré spokojne priadli talianskym šarmom a ich prúd ma unášal aj bez kanoe. Námestie s kostolom, ktorý mi pripomína stavbu z Lego Architecture, a čokoladovými trhmi. Otvorenú gelateriu/zmrzlináreň aj vo februári, po ktorej sme v susednej Bologni tak vytrvalo pátrali. Ale hlavne, Modena má tú schopnosť, že mi dokázala roztopiť kúsok z môjho ľadového srdca. A to nebezpečne rýchlo. Ak sa Bologna stala vašim prechodným domovom a hľadáte ideálne miesto na jednodňový výlet, akurát ste ho našli.
3 komentáre