V Holandsku som ešte nikdy nebol, ale chcel som byť. Povedal som si “Think small”, a tak sme šli do Maastrichtu.
Žiaden Amsterdam, žiadna masovka, žiadny Red Light District, ale príjemná atmosféra 120-tisícové mesta. Ževraj najstaršieho v Holandsku, ale Nijimegen nesúhlasí a dokonca sa do tejto bitky zapojili aj internetové zdroje a “ja nevjem uš”.
Hneď som vedel, že v Maastrichte sa mi bude páčiť
Keď sme čakali na autobus na letisku, nakopilo sa na malej zástavke asi 40 ľudí. Síce toto je fotka, keď sme už odlietali, ale aj vtedy to tu takto vyzeralo.
Keď prišiel malý autobus, žiadna predĺžená harmonika, vodič mal super náladu. Inde (najskôr na Slovensku) by šofér najradšej ušiel už len pri predstave, že bude predávať lístok 40 ľuďom, kvôli ktorým bude meškať 15 minút. Nastupovali sme ako prví a popritom, ako nám predal a opečiatkoval lístky, veselo zahlásil:
– Looks like I’ll be busy.
Maastricht ma hneď dostal, ani veľké, ani malé, také akurát mesto. Celý čas som mal pocit, že sa prechádzam po zväčšenine Pontypandy (pre nepamätníkov – mestečko, v ktorom úradoval Požiarnik Sam).
Po tom, čo som zistil, že bývame na ulici plnej skvelých bistier, asi 3 minúty k tomu najkrajšiemu mostu v Maastrichte a že vlastne sme v úplnom centre, spieval som si v duchu “I’m walking on sunshine, wooo-hooo”. Poblúdili sme po našej štvrti, všade navôkol bolo cítiť leto – ľudia pili pivo na terasách, chillovali na brehu rieky Maas alebo na svojich lodiach, lebo veď piatok. A potom sme sa dostali aj my k rieke a mali sme šťastie na jeden z najkrajších pohľadov vôbec – most, balón a západ slnka (ak sa to dá nazvať, pretože sa stmievalo až okolo 21:45).
Hovoriť o tom, že toto musíte vidieť a tamto nemôžete vynechať, by bolo zbytočné. Už len preto, že celé staré mesto je čarovné. Večer sme len tak bezcieľne striedali ľavú nohu s pravou a dostali sme sa do lodenice Bassin. Voda, atmosféra, reštaurácie predávajú morské potvory a ryby. Keďže sme boli po večeri, povedali sme si, že tých 50 € za večeru pre dvoch dáme. Aj by sme dali, ale pršalo.
Maastricht a díleri marihuany
Prechádzame sa po brehu Maasu, dvaja debili s foťákmi, ktorí majú vytetované na čelách “turisti” a Zuzana tam isto mala aj dotetované “chcem marihuanu”. Zrazu sa zo skupiny postávajúcej na schodoch oddelil jeden chlapík, moje pozorné oko si to hneď všimlo, pozrel som sa naňho, nech vyhodnotím situáciu.
– on sa na mňa pozerá, široký úsmev a z očí mu srší “chceš čo? mám niečo”
– ja sa na neho usmievam, kútiky úst mi idú dohora (nie, ešte som nefajčil) a úsmevom krútim hlavou a hovorím “thanks”
– on s pochopením pokýve hlavou a s úsmevom sa rozlúči.
V tom Maastrichte je aj ten drug dealing plný milých ľudí. Neuveriteľné. Potom sa mi snažil predať ešte jeden asi 13 ročný chlapec na bicykli a ešte chlapík na lodi, ale stačilo zakrútiť hlavou a vybavené. To v Žiline sú neodbytnejšie aj predavačky kvetov na trhu.
Ozaj, coffeeshopy tu majú skvelo riešené – sú na lodiach. Takže sa môžete plaviť po zaujímavých riekach aj vtedy, ak kotvíte v prístave.
Maastricht vs. Ľubľana
Zase labzujem kaje-taje a zrazu sa pred nami otvorí pekná alej, s maličkým námestíčkom a lavičkami. Mňa dvakrát na sedenie netreba ponúkať, hlavne vtedy nie, keď začína piecť poobedňajšie slnko.
Zrazu k nám príde poloplešatý starší muž so šedivými vlasmi, okuliarmi a červenými nohavicami. Santa Claus na povinnej dovolenke, pretože sa zbláznil. Začne sa s nami rozprávať, že čo to fotíme a tak.
– Where do you come from?
– Slovakia.
– Ááh, Ljublana. (bohorovne)
Tak mu hovorím, že ani veľmi nie, že skôr Bratislava teda. Potom začne hovoriť, ako čítal o skvelom projekte bleskovej kapsuly z Bratislavy do Budapešti. Hovorím mu, že hyperloop pôjde do Viedne, ale veď hlavné mesto ako hlavné mesto. Nie, on čítal, že to pôjde do Budapešti. Asi som ho unavoval, lebo povedal, že musí ísť, lebo nemá čas. A ja radšej nemám čas rozmýšľať, prečo si nás, do pekla, stále mýlia s tým Slovinskom. Radšej vám poviem, že v Maastrichte majú aj vodný mlyn.
Veľa zelene v Maastrichte
Okrem zelených alejí má Maastricht priamo v centre aj dva parky – Park Stadspark a Monsiegneur Nolenspark. V jednom z nich je jazierko, vodotrysk, kačky, husi a aj srnky. Najlepšie sú však tie husi (?), ktoré cvičia jogu.
Mňa náramne bavilo prechádzať sa po hradbách nad parkom. Keby sme mali o jeden deň viac, kúpim si pivo/víno, sadnem si tam ako miestna mládež a tam si “ako chcém, ako chcém, si chillujem, bgácho ako chcem”.
Moje hajlajty z Maastrichtu
- vyberajte si ubytovanie s hrubými závesmi, lebo som mal pocit, že zažívam film Insomnia s Al Pacinom (stmieva sa tam naozaj neskoro)
- nočné uličky Maastrichtu sú super, ale vyhnite sa víkendovému centru
- keď uvidíte v menu raňajky za 12,50 €, nezľaknite sa ich, najete sa z nich dvaja
- mal som pocit, že turisti sú tu viac menej iba Holanďania a my a jedna česká dvojica, ktorá sedela na terase pri Maase (čaute)
- v piatok večer bol Maastricht úplne pokojný, no v sobotu okolo obeda sa tam vyrojili davy ľudí a ja neviem odkiaľ
- chcete poznať ženský pohľad na vec? Prečítajte si, ako páčilo v Maastrichte Zuzane
- ostatné hajlajty sú v galérii, bez zbytočných blábolov