Som mestský chlapec, a tak som vedel, že Veľkú noc strávim radšej niekde na výlete ako šibaním. Lebo, neviem, ako to tá Veľká noc robí, ale zase to vyšlo na predĺžený víkend a to by bola škoda sedieť doma. A tak sme dali so Zuzanou strašný brainstorming, šľahali aj blesky, a vybrali sme si Budapešť – je blízko, je pekná, je tam pomerne lacno, sú tam super bistrá, dostaneme sa tam za pár eur a uvidíme miesto, odkiaľ rozhodovali Maďari o tom, že Slováci budú utlačovaní a kvôli tomu bude treba nasadnúť do tankoch.
Do Budapešti sme prišli autobusom o 6:15, síce som bol po spánku v buse dolámaný ako Shaquille O’Neal po roadtripe v Smarte, ale aj dnes som si trúfal na našich obligátnych 30 km za deň. Začali sa odpočítavať po tom, čo sme pátrali po bankomate Intesa Sanpaolo, nech nemusím platiť 7 € za výber v zahraničí. Samozrejme, že intuícia nás zaviala opačným smerom, a tak Zuzana zapla (tentokrát nie svoju vnútornú) navigáciu, vybrali sme peniaze, naraňajkovali sa v Zoske (o reštauráciách, bistrách a jedle v Budapešti TU), ubytovali sa v krásnom pavlačovom dome a poďho von.
Budapešť = Buda + Pešť
Budapešť je tak trochu doubleface, skladá sa z dvoch častí – Buda a Pešť. Problém je v tom, že klasický double face má jednu polovicu tváre peknú a druhú zohavenú, Budapešť má obe pekné, takže ktorá je ktorá? Tá na ľavej strane Dunaja je Pešť (s Parlamentom) a tá na pravej je Buda (s hradom). Po raňajkách sme sa ešte trochu pomotali s kufrom a batohom a našli tento príjemný park Károlyi kert v Bude.
Ako sme odložili kufor, chvíľu si posedeli na gauči, boli sme silnejší ako nikdy predtým, a tak sme vyrazili do mesta. Veľkonočný piatok a ulice boli pomerne prázdne a nám sa to veľmi páčilo. Ubytovanie sme mali vzdialené asi 10 minút od Mosta slobody, pred ktorým bol tak veľmi ospevovaný budapeštiansky Hlavný trh/Nagyvásárcsarnok.
Aj vyzeralo, ale iba prvé poschodie plné zeleniny, mäsa, ovocia a syrov. Druhé poschodie bolo plné krámov, suvenírov a gýčových zbytočností.
A odtiaľ cez Most slobody na Budínsky hrad. Viedlo tam niekoľko desiatok schodov, na ktorých mi nerobilo najväčší problém šliapať, ale počúvať afektovaných a uškriekaných Britov, ktorí nás tieňovali. Veľké brekeke. Ale potom som sa pozrel pred seba a bolo to lepšie. Hoci Zuzane hovorím, že má mľandravý zadok, v skutočnosti to nie je až také zlé.
Budínsky hrad a jeho okolie
Keď sme vyšliapali hore, akurát sa tam natáčal nejaký historický film, ale okrem toho, že pri vojakoch púšťali dymovnice, sa nám veľkej akcie nedostalo. Takže ak niekde zahliadnete v kine historický akčný film z Maďarska, pristupujte k nemu opatrne. Celý areál je veľmi pekný a udržiavaný a viem o čom hovorím, dva dni na to som sa prechádzal po Bratislavskom hrade. Ale Maďari asi nie sú pokrokoví, tu sa nestavajú žiadne garáže. Hááá.
A oplatilo sa sem šliapať? Ale hej, malo to tú svoje čaro a predsa len to najlepšie ešte len nasledovalo – Kostol sv. Mateja a Rybárska bašta. Ale aj samotný pohľad z tohto vrchu stál za to, veď sa pozrite sami, lebo písať o hudbe je ako tancovať o architektúre.
Ku Kostolu sv. Mateja je to asi 8 minút. Bolo tu korunovaných veľa maďarských kráľov a mne tento kostol korunoval výlet na hradný kopec.
Ale to som ešte nevidel, čo sa snaží skryť – Rybársku baštu. Súbor siedmich vežičiek, ktorý slúžil hlavne na okrasu. A podľa toho to aj tak vyzerá.
Tu to však bolo preturistované, lebo veď ide o jednu z najväčších atrakcií v Budapešti, a tak sme radšej šli dole hradným kopcom uličkami, ktoré pripomínali vyľudnenú Prahu. Lebo tu sa pešo nechodí, tu sa radšej nechajú ľudia vyviezť autobusom. Nám sa však muselo odpočítať 30 km, tak sme sa prešli až ku nábrežiu Dunaja.
Po nábreží Dunaja v Budapešti
Skoro hneď oproti nám, ako sme zišli k nábrežiu, pred nami vypínal svaly maďarský parlament. Ak sa vám zdá, že sa trochu podobá na Westminsterský palác v Londýne, tak áno, inšpiroval sa ním. Jeho stavbu začal cisár František Jozef v roku 1885 a dokončený bol o 7 rokov neskôr. Ďalšia sedmička, žeby náhoda?
Budu a Pešť spája navzájom 8 mostov, niektoré sú krajšie, iné zase nudné. My sme išli po troch – Most slobody, Reťazový most a Alžbetin most. Ktorý z nich je najkrajší? To ťažko povedať, ľahko povedať, ktorý je najstarší – Alžbetin most postavený v roku 1964.
Keď máte v nohách 30 km, biedne 4 hodiny prerušovaného spánku a o 17:00 si idete na hodinku zdriemnuť, je možné, že zobudíte o desiatej v noci. A tak spíte ďalej, aby ste ráno vstali o šiestej a už o siedmej boli v prázdnej Budapešti. Božský pocit.
Ten vták, ktorého vidíte rozpínať krídla v pozadí na pilieroch, je turul. A čo ten tretí most? Ten je najstarší, prvý most, ktorý z dvoch miest vytvoril Budapešť. A je to druhý najstarší pevný most na celom Dunaji.
Smerom od Reťazového mostu k parlamentu je jedna z najmrazivejších pamiatok v Budapešti – pamätník obetiam Holokaustu. Bronzové topánky na brehu dunaja symbolizujú tie topánky, ktoré si museli židia počas Druhej svetovej vojny vyzuť predtým, ako ich zastrelili fašisti, aby ich telá odniesol Dunaj.
Bronzové topánky sú len kúsok od parlamentu a Námestia Lajosa Kossutha, z ktorého uvidíte túto budovu z menej lichotivej stránky. Ale stále je sexi, ako to tá mrcha len robí?
Čo ešte robiť v Budapešti
Vedeli ste o tom, že aj Budapešť má svoju vlastnú Sochu slobody? Tak už viete, nájdete ju na kopci, kde aj Citadellu, je to príjemná prechádzka, trochu sa zapotíte, a keď sa vám nechce, tak nachvíľu zastanete a pozeráte sa mesto z výšky. Alebo Zuzane na zadok.
Citadella sama o sebe nie je žiadna hitparáda, ale výhľad a kúsok prírody stojí za to. Keď sa tam fučíte hore počas skorého jarného rána, môžete vidieť aj takéto.
Impozantná je aj Bazilika sv. Štefana, ktorá je najväčším kostolom v Budapešti. Najvyšší bod má 96 metrov, rovnako parlament. Prečo toto číslo? Pretože Pramaďari osídlili svoje dnešné územie práve v roku 896.
Ďalším miestom, ktoré stojí za to nie je ani tak Námestie hrdinov, hoci je pekné, ale to čo je za ním – jazierko, stromy, kačičky a hrad Vajdahunyad. Celá táto kombinácia je super, môžete si posedieť na lavičkách, pozerať sa na hrad, a keď máte šťastie ako my, konajú sa tam akurát trhy – langoše, klobásy, sladkosti a super vône.
Čo ma Budapešť naučila
- choď radšej spať o ôsmej a zobuď sa pred šiestou, mesto si užiješ oveľa viac
- keď vyrazíš na Veľkonočnú nedeľu do mesta, nestretneš turistov, ale zametačov, ktorí sa starajú, aby sa z mesta nestal jeden veľký bordel
- chceš sa dobre najesť? Kašli na centrum, kašli aj na zapadnúte uličky v centre, choď do krásnej Židovskej štvrte, kde sú tie najlepšie kaviarne a bistrá v Budapešti
- nájdi si ubytovanie v Židovskej štvrti – budeš to mať blízko všade a minieš 4 lístky na MHD aj to kvôli ceste z a na autobusovú stanicu
- keď sa vraciaš do Bratislavy, prídi radšej po tme, nech ťa Autobusová šťanica a jej okolie neznechutí
Čakáme na autobus v Bratislave a ja sa rozhliadam okolo:
– Zuzana, všimla si si v Budapešti nejaký bilboard?
– Nie.
Ďalšie maďarské mesto, v ktorom sa cítil super, bezpečne a príjemne. Ale aby som nezavádzal – na jednej z mojich 800 fotiek som jeden bilboard objavil.
1 comment