Narodila som sa a vyrastala som v Piešťanoch. Viem, ako to chodí v kúpeľnom meste, odmalička som zvyknutá na korzovanie po promenáde so starými rodičmi a úctivé zdravenie starých ľudí. Na víkend som sa do detstva vrátila. V Luhačoviciach. Akurát už trochu dospelá a za ruku ma držal Tomáš.
A už bez pátosu. Luhačovice sú ďaleko. Keď nemáte auto ako my, dostať sa tam hromadnou dopravou je zaujímavá výzva. Tri hodiny zo Žiliny, my sme navyše vystúpili na zlej zastávke, takže sme kráčali 20 minút po krajnici cesty prvej triedy do “malej Prahy” Luhačovíc, do nášho hotela Augustiniánsky dům. Ale stálo to za to, prečítajte si TU alebo si pozrite naše roztrasené video.
Nedám vám zoznam toho, čo musíte v Luhačoviciach vidieť. Okrem krásnej architektúry, ktorá si vás nájde sama – napríklad budova riaditeľstva kúpeľov či kolonáda pri prameni Vincentky, vás dostanú aj kvetinové partery, palmy, fontány a poriadok. Pri prechádzkach v kúpeľnej časti máte pocit, že všetci sú tam len na dovolenke, že ste jednoducho nestretli žiadneho Luhačovčana. Má vôbec toto mesto pomenovanie pre obyvateľa?
Ak hľadáte miesto na relax, oddych od všedných dní plných stresu, chcete si užiť wellness, dobré masáže a veľmi príjemný personál, ubytujte s v Augustiniánskom dome aspoň na dve noci a každý deň si naordinujte prechádzku od Luhačovickej priehrady po koniec kúpeľnej časti. Čistá hlava zaručená.
Kam sa ísť najesť v Luhačoviciach?
Tomáš má obmedzený jedálniček, tak sme hľadali miesto, kde nájdeme aj niečo iné ako vepřo-knedlo, tak sme skúsili grécku tavernu Lotos, ktorú nám poradil Foursquare. Neurazila. Losos bol naozaj čerstvý a grécky šalát chutil ako leto.
A káva? Turka som mala so sebou a Luhačovice nevyzerali, že by vedeli ponúknuť skutočný kaviarenský zážitok, ak nerátame tradičné cukrárne ako zakonzervované v čase. Na hlavnej tepne, na Masarykovej ulici, nás však oslovil malý domček s teraskou, ktorá lákala na odrodové kávy a domáce koláče. Kto ma pozná, vie, že neznášam citrónové sladkosti. No tento vyzeral fakt v pohode a hostia pri vedľajšom stole sa nad ním 15 minút rozplývali, mala som šialenú chuť na sladké, tak som podľahla. A bol skvelý! Taký, ako celá Jizba Luhačovice. Výborné coldbrew, príjemná atmosféra, milá a ochotná obsluha, s ktorou som si pokecala o káve a terasa ako stvorená na dlhé rozhovory pri džbáne vína, sem by ste jednoducho mali zájsť.
Čo vám teda ponúknu Luhačovice? Oddych, nekonečné prechádzky z jednej strany mesta na druhú, oku lahodiacu architektúru, milých ľudí a krásnu prírodu. Radi sa sem vrátime, keď už nebudeme tak dramaticky znižovať vekový priemer dospelých návštevníkov. Prečítajte si aj Tomášov pohľad na toto miesto.
1 comment